ŽOS–EKO Vrútky patrí k významným slovenským recyklátorom
ŽOS-EKO Vrútky, a.s., patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií a akumulátorov na Slovensku. Špecializuje sa predovšetkým na zber a likvidáciu nikel-kadmiových akumulátorov a batérií, ktorých v roku 2012 ekologicky zlikvidovala 270 ton.
Firma je najväčším spracovateľom opotrebovaných vozidiel v Žilinskom kraji a významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Za tri štvrte roka 2013 v ŽOS-EKO spracovali 127 ton alkalických batérií a akumulátorov, 16 ton prenosných batérií a akumulátorov, 551 opotrebovaných vozidiel a 25 ton opotrebovaných olejov. Informovala o tom generálna riaditeľka spoločnosti ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.
"ŽOS-EKO pri likvidácii elektrolytu získaného z alkalických batérií a akumulátorov, využíva jedinečnú technológiu jeho recyklácie pri spracovaní starých vozidiel. Tento spôsob spojenia dvoch autorizovaných činností je v SR ojedinelý a špecifický len pre spoločnosť ŽOS-EKO. Špeciálne vybavená chemická čistiareň odpadových vôd, tzv. deemulgačná stanica, je technologická linka, kde sa niekoľko stupňovým spôsobom vykonáva čistenie zaolejovaných odpadových vôd a zneškodňovanie odpadov fyzikálno-chemickou úpravou. Pri spracovaní starých vozidiel je zaujímavá komodita - motor, ktorý je silne znečistený ropnými látkami. Na jeho vyčistenie po rozobratí používame špeciálnu metódu čistenia v zariadení hydromat. V ňom pri teplote cca 80 stupňov dochádza v alkalickom prostredí k očisteniu jednotlivých častí motorov od ropných látok,“ povedala J. Antošová. Dodala, že chemická čistiareň odpadových vôd (deemulgačná stanica) v ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky zároveň zabezpečuje špičkové vyčistenie vôd od všetkých kvapalín, súvisiacich s likvidáciou opotrebovaných vozidiel v tejto firme.
"Moderné kapacity firma vybudovala aj s prispením Recyklačného fondu, ktorý spolu na 9 projektov udelil dotácie v celkovej výške 2,422 mil. EUR. Posledný podporený projekt vlani získal dotáciu na podporu výroby a dodania linky na spracovanie elektrosúčastí zo starých vozidiel na základe funkčnej vzorky, vo výške 630 000 EUR. Projekt má systémovo riešiť zhodnotenie odpadov zo starých vozidiel a zabezpečiť využitie a zhodnotenie jednotlivých komodít. Hlavným cieľom je aplikácia novej technológie na spracovanie elektrosúčastí zo starých vozidiel,“ konštatovala J. Antošová.
ŽOS-EKO, okrem súčastí z automobilov, má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov. Hlavným environmentálnym prínosom je recyklácia, resp. spätné získavanie druhotných surovín a využitie jednotlivých zložiek z odpadu až na plánovaných cca 98 %. Zhodnotené Ni – Cd akumulátory a batérie sú významnou surovinou pre výrobu niklu, jeho zlúčenín a pre výrobu rôznych druhov legovaných ocelí. Spoločnosť má v rámci SR vytvorených niekoľko zberných miest, z ktorých prepravuje batérie a akumulátory do spracovateľského závodu vo Vrútkach. Na území SR sa odhaduje ročný výskyt maximálne 300 ton alkalických batérií a akumulátorov určených na recykláciu. Alkalické batérie a akumulátory obsahujú ťažké kovy, ktoré sú toxické pre jednotlivé zložky životného prostredia, preto je dôležité zabezpečiť ich zber, prepravu a zhodnotenie v súlade s platnou legislatívou EÚ a SR.
Počet spracovaných vozidiel za predchádzajúce obdobie od udelenia autorizácie:
Rok |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
Do 30.9.2013 |
Počet kusov |
107 |
926 |
1086 |
1597 |
2673 |
1099 |
1231 |
782 |
551 |
Prínos realizácie projektu odpadových olejov v ŽOS –EKO:
Komodita v t/rok |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
Do 30.9. 2013 |
Opotrebované oleje |
15 |
40 |
40 |
45 |
50 |
40 |
50 |
25 |
Spracované alkalické batérie a akumulátory v ŽOS-EKO Vrútky:
Rok |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
Do 30.9. 2013 |
Tona |
162 |
157 |
138 |
126 |
131 |
277 |
267 |
270 |
127 |
Prenosné batérie a akumulátory: v roku 2011 – 29 ton, v roku 2012 – 40 ton, do 30.9.2013 – 16 ton
Spracované odpady z batérií a akumulátorov k 30.9.2013 - 50 ton.
Autor: Ing. Štefan Kuča © Autorské práva sú vyhradené