Reklama
streda, 25 jún 2014 20:59

Pietorovci sa výrazne zapísali do slovenského národného povedomia

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
Pietorovci sa výrazne zapísali do slovenského národného povedomia Pietorovci sa výrazne zapísali do slovenského národného povedomia

Máloktorá rodina sa tak výrazne zapísala do slovenského národnokultúrneho povedomia ako Pietorovci. Od 60. rokov 19. storočia až do roku 1948 boli okrem iného dôležitými aktérmi slovenskej politiky. Ekonóm a podnikateľ Vladimír Pietor svoj život spojil so Žilinskou továrňou na celulózu. Narodil sa  pred 135 rokmi. Medzi potomkov tejto významnej slovenskej rodiny patria i režisér a herec Miloš Pietor (1933-1991), jeho syn, scénograf a interiérový dizajnér Miloš Pietor ml. a vnučka, televízna moderátorka Mária Pietorová-Chreneková.

Vladimír Pietor sa narodil 25. júna 1879 v Martine

Pochádzal z piatich detí. Jeho otec Ambro Pietor (1843-1906) bol popredný národne orientovaný novinár, publicista, politik a ideológ národného hnutia a Slovenskej národnej strany (SNS). Bol zodpovedným redaktorom Národných novín (1874-1898) i Národného hlásnika (1881—1906), ktorého aj vydával (tieto noviny boli tlačovými orgánmi Slovenskej národnej strany, ktorú založili v roku 1871). Bol zakladajúcim členom ženského spolku Živena (1871-1894 bol jej tajomníkom), bol členom výboru Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, predsedal Turčianskemu kasínu, bol členom výboru Turčianskosvätomartinskej sporiteľne, predsedom dozorného výboru Tatra banky, aktivistom Priemyslového spolku, členom zastupiteľského zboru Turčianskeho Svätého Martina a výboru Turčianskej župy. Inicioval založenie mládežníckeho združenia Slovenská omladina v Martine, podporoval zriadenie katolíckeho slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom (1869), angažoval sa pri zakladaní Spolku sv. Vojtecha v Trnave (1870). Jeho hlavnou celoživotnou úlohou bolo zachrániť identitu národa v čase stupňujúcej sa maďarizácie po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867). Pokračovateľmi jeho diela boli synovia Miloš (1876-1914), Vladimír (1879-1952) a Igor (1883-1937).

 

Najstarší syn, Miloš Pietor bol hlavným pokladníkom Turčianskosvätomartinskej sporiteľne v Martine

Po smrti otca redigoval Národného hlásnika. Bol členom SNS, ale propagoval užšie vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi. Organizoval ľudové zhromaždenia, bol členom Klubu dobrej vôle v Martine a od roku 1909 členom výboru Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Jeho syn Ivan Pietor (1904-1977) sa po vzniku Slovenského štátu zapojil do druhého československého odboja a patril k najbližším spolupracovníkom Vavra Šrobára. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (1944) sa stal členom povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR). Od konca marca 1945 bol ministrom vnútorného obchodu prvej československej vlády Národného frontu v Košiciach, od mája 1945 v Prahe. V povojnovom období pomáhal zakladať Demokratickú stranu, v rokoch 1945 – 1946 ju zastupoval ako poslanec SNR, v rokoch 1945 – 1948 aj ako poslanec  Národného zhromaždenia, od roku 1946 bol ministrom dopravy československej vlády v Prahe, vo februári 1948 podal demisiu. Ďalší zo synov Ambra Pietora, Igor Pietor sa usadil v Trenčíne. Bol riaditeľom miestnej Meštianskej banky a od roku 1918 filiálky martinskej Tatra banky.

 

Vladimír Pietor sa do národného hnutia zapojil len okrajovo, pretože od začiatku 20. storočia pôsobil mimo mesta Martin. Po štúdiu na gymnáziu v Banskej Bystrici (1890-1896) študoval dva roky na obchodnej akadémii v Chrudimi (Česko). Po založení Žilinskej továrne na celulózu (1905) v nej pracoval ako obchodný referent a obchodný riaditeľ (1935-1939). Táto továreň fungovala ako účastinná spoločnosť. Financovaná bola slovensko-českým kapitálom (Živnobanka Praha). Od začiatku zamestnávala takmer 400 robotníkov, neskôr sa rozrastala. Prevažnú väčšinu svojej produkcie exportovala do Japonska, Ameriky, Španielska, Talianska a Anglicka. Vladimír Pietor bol členom SNS. Angažoval sa v jej československom krídle. V roku 1918 podporoval vznik Československa. Spolu s bratmi boli funkcionármi miestnych slovenských národných rád, členmi výboru Spolku sv. Vojtecha v Trnave a spolupracovníkmi Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine. Vladimír Pietor bol aj regionálny predseda Štefánikovej spoločnosti (1930-1938). Zomrel v Žiline 30. novembra 1952.

 

Autor: TASR © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne