Reklama
nedeľa, 20 júl 2014 20:44

Hana Zelinová patrí medzi najvýznamnejšie literárne osobnosti Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Spisovateľka Hana Zelinová zomrela pred desiatimi rokmi Spisovateľka Hana Zelinová zomrela pred desiatimi rokmi

Od narodenia prozaičky, prekladateľky a redaktorky Hany Zelinovej uplynie v nedeľu 20. júla sto rokov. Jej najpopulárnejšou knihou bola románová trilógia o histórii turčianskeho zemianskeho rodu Alžbetin dvor. Spisovateľka napísala 31 románov, 17 kníh pre mládež, 25 rozhlasových hier, 18 televíznych filmov a inscenácii a jeden celovečerný film. V roku 2002 bola vyhlásená za osobnosť Turca.

Hana Zelinová sa narodila 20. júla 1914 vo Vrútkach do rodiny robotníka. Dnes jej meno nesie tamojšia mestská knižnica aj škola. Vo svojom rodisku vychodila ľudovú a meštiansku školu, neskôr študovala na Učiteľskom ústave v Bratislave. V rokoch 1937–1939 pracovala ako redaktorka časopisov Slovenský východ a Novosti v Košiciach. Počas druhej svetovej vojny žila v Prešove a v Bratislave a venovala sa literárnej činnosti. Po vojne sa Hana Zelinová vrátila do Košíc, kde viedla nakladateľstvo Svojeť, prispievala do časopisov Slovenka, Život, Svet socializmu, Slovenské pohľady a Ohník a popritom písala prózu pre deti a mládež. Začiatkom 50. rokov 20. storočia sa natrvalo presťahovala do Bratislavy, kde začala pracovať v podniku Obnova. Neskôr bola referentkou v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách. V rokoch 1962-1972 pôsobila ako redaktorka v obľúbenom detskom časopise Zornička a v rokoch 1990-1992 bola poslankyňou Slovenskej národnej rady (SNR) za Demokratickú stranu (DS).

 

Prvým knižným vydaním Zelinovej tvorby bola zbierka poviedok Zrkadlový most (1941)

Vo svojom prvom románe Prístav pokoja (1944) zobrazila životné príbehy viacerých generácií zemianskeho rodu z Liptova. V trilógii Anjelská zem (1946), Hora pokušenia (1948) a Dievočka, vstaň! (1948) opísala Hana Zelinová životný príbeh dievčiny z horskej samoty, inšpiráciou jej bola prekladová severská a nemecká regionálna literatúra. Ďalší román Diablov čardáš (1958) približuje obdobie prvých povojnových rokov. V nasledujúcich rokoch sa Zelinová venovala tvorbe pre deti a mládež. Diela Jakubko (1959), Sivá húska (1959), Taká čudná jar (1962), Bosý generál (1962) a Otec, povedz pravdu (1977) rozprávajú príbehy malých detí z rokov vojny a Slovenského národného povstania (SNP). V románoch Večer neprídem (1964) a Moja je pomsta (1967) Zelinová zobrazila citové životy dospievajúcich mladých ľudí.

 

V 60. rokoch minulého storočia pre najmenšie deti napísala tiež autorské rozprávky Do videnia, Zuzanka (1966), Hanibal za bránou (1970), Pehavý noštek (1970), Maťko a ja (1986), ako aj bábkovú hru Bambusová princezná (1966). V roku 1971 sa obľúbená slovenská spisovateľka vrátila k písaniu pre dospelých knihou Kamenný ruženec (1970). O rok neskôr napísala svoje najúspešnejšie dielo – historickú trilógiu Alžbetin dvor (1971), Volanie vetra (1974) a Kvet hrôzy (1977). Turčianska trilógia je zameraná na životné osudy štyroch generácií viacerých zemianskych rodín od začiatku 19. storočia do pohnutých dní druhej svetovej vojny. Do podoby šesťdielneho televízneho seriálu s názvom Alžbetin dvor (1986) ju pretvoril režisér Andrej Lettrich.

 

Ďalšou románovou trilógiou z histórie viažucou sa tentoraz k mikulášskym garbiarskym rodinám je Hodvábna cesta (1980), Smäd (1981) a Kľukatý let motýľa (1983). V beletrizovaných memoároch Vejár s fialkami (1986) predstavila Zelinová celú galériu svojich priateľov a literárnych druhov. Je autorkou aj ďalších prozaických diel: Hlas starých huslí (1988), Nočný koncert (1989), Harlekýnove milióny (1994), Vranie oči (1995), Aj v raji prší (1998) alebo Ruža zo samého dna (1997). Svoje súkromie odhalila v spomienkovej próze Ešte raz (1998).

 

Diela Hany Zelinovej boli charakteristické romantickými námetmi a pútavým dejovým spádom s nečakaným vyvrcholením. Ako autorku divadelných a rozhlasových hier ju považujú za priekopníčku rozhlasového a televízneho dramatického žánru na Slovensku. Spisovateľka Hana Zelinová zomrela 16. marca 2004 v Bratislave vo veku 90 rokov. V roku 1979 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2001 získala najvyššie štátne ocenenie za celoživotnú tvorbu - Pribinov kríž I. triedy. Zelinovej priaznivci ju už stretnúť nemôžu, jej pamätnú izbu však v septembri 2003 slávnostne sprístupnili na Mestskom úrade vo Vrútkach. Návštevníci tam nájdu zbierku približne 100 vydaní knižnej tvorby Zelinovej v rôznych jazykových mutáciách, ojedinele dokonca v slepeckom písme.

 

Autor: TASR © Autorské práva sú vyhradené

Miroslava Kováčová

Editorka Turiec Online

Doprava v regióne