Reklama
piatok, 22 august 2014 21:26

Spomínajte s nami na Mila Urbana pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)
Milo Urban v pracovni svojho bratislavského bytu, 1978. Foto: Rado Burian, Martin (LA SNK, sign. SU 3/13) Milo Urban v pracovni svojho bratislavského bytu, 1978. Foto: Rado Burian, Martin (LA SNK, sign. SU 3/13)

Slovenská národná knižnica prináša pri príležitosti 110. výročia narodenia spisovateľa, prekladateľa a novinára Mila Urbana pohľad do jeho osobného archívu fotografií a rukopisov. Veľkolepé dielo Živý bič sa stalo autorovou sondou do tvrdého, nepoddajného i tragického života Hornooravcov počas I. svetovej vojny, ktorej sté výročie vypuknutia si v týchto dňoch pripomína celý svet.

Román Živý bič Mila Urbana sa doslova zo dňa na deň stal slovenským bestsellerom a nezmazateľnou súčasťou európskeho kresťansko-humanistického literárneho snaženia 20. storočia. Veľmi cenné sú najmä autorova svojrázna psychologická kresba postáv a hlboké sociálne cítenie. Čitateľom prinášame okrem iného aj ukážky rukopisu tohto výnimočného diela,“ uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Moderná slovenská literatúra prijala Mila Urbana už ako 16-ročného

Rodák z Rovní sa narodil 24. augusta 1904 a vyrastal v skromných podmienkach hájnika Oravského komposesorátu pod Babou Horou. V hájovni, ktorá sa stala zdrojom inšpirácie pre prvú lyricko-epickú skladbu Pavla Országha Hviezdoslava Hájnikova žena. Základné vzdelanie absolvoval v Zázrivej a Polhore, gymnázium študoval v Trstenej a Ružomberka. To však nedokončil a rozhodol sa ísť cestou redaktora v rôznych periodikách. Postupne sa Urban vyprofiloval na významnú verejnú a kultúrnu osobnosť.

Rodný región Oravy bol pre Mila Urbana nesmierne inšpiratívny. Počas pobytu v Oravskom Podzámku napísal väčšinu Živého biča. Bola však podnetom aj pre dielo Za vyšným mlynom, ktorá sa stala podkladom pre libreto druhej slovenskej opery Eugeňa Suchoňa – Krútňava. Čitateľom ho ponúkame v digitalizovanej podobe,“ doplnila K. Krištofová.  V roku 1945 Milo Urban emigroval s rodinou do Rakúska, v roku 1947 ho však eskortovali späť do ČSR a o rok neskôr odsúdili na verejné pokarhanie za novinársku činnosť počas vojny. Jeho novinárska tvorba ho počas života priviedla pred súd celkom štyrikrát. Na dlhé roky sa Milo Urban usadil v Chorvátskom Grobe a venoval sa umeleckým prekladom z poľštiny, ruštiny a češtiny. Hodnotnou bodkou jeho diela sú knihy vlastných spomienok Zelená krv, Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás. Životná cesta Mila Urbana sa skončila 10. marca 1982 v Bratislave.

Zdigitalizované ukážky osobného archívu a rukopisov prináša SNK na stránke projektu www.dikda.eu, kde sú cez osobné dokumenty, rukopisy a diela predstavované aj ďalšie významné slovenské osobnosti ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik či Martin Kukučín či Hana Zelinová. SNK na webe tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100. rokmi, práve v čase, keď vypukla I. svetová vojna.

 

Autor: Mgr. Zuzana Stančíková, PhD. © Autorské práva sú vyhradené

Jana Krivačková

Editorka Turiec Online

Doprava v regióne