Reklama
sobota, 06 september 2014 00:00

Slovenská národná knižnica zdigitalizovala základ svojho fondu Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Slovenská národná knižnica zdigitalizovala základ svojho fondu Slovenská národná knižnica zdigitalizovala základ svojho fondu

V súčasnosti si pripomíname 220. výročie narodenia zakladateľa prvej národnej slovenskej knižnice a jedného z najvýznamnejších slovenských dejateľov Michala Rešetku (2. septembra 1794 – 9. mája 1854). Pri príležitosti tohto výročia zdigitalizovala Slovenská národná knižnica zrekonštruovanú časť vzácnej Rešetkovej knižnice, ktorú má vo svojom fonde.

„Rešetkova knižnica spolu s knižnicou Martina Hamuljaka tvoria základ fondov dnešnej Slovenskej národnej knižnice. Rešetka bol zberateľom a vydavateľom slovenských kníh, kázní a literárnych rukopisov. Celý život zbieral najmä slovenskú tlačenú a rukopisnú literatúru, ktorú využíval nielen on. Knihy často požičiaval každému, kto mal záujem ich čítať a študovať. A preto v súlade s Rešetkovým postojom, že knihy majú slúžiť ľuďom, ich SNK ako základný kameň svojej zbierky sprístupňuje širokej verejnosti vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív,“ uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

 

Jeho knižnica sa pôvodne volala Bibliotheka Uhro-Slowenská Michala Ressetku

Od počiatku bola verejnou a Rešetka ju budoval ako stredisko všestrannej výchovy slovenského ľudu. Len v období medzi rokmi 1820 - 1841 Rešetka požičal 2244 kníh rôznym čitateľom. Knihy kolovali z ruky do ruky, preto niet divu, že časť zbierky sa roztratila už počas jeho života. Pomocou svojej knižnice sa Rešetka snažil ľud vychovávať a vzdelávať.  Aj keď sám bol bernolákovec, veľmi úzko spolupracoval aj so štúrovcami. V jeho knižnici študovali tak katolíci, ako aj evanjelici, čo na začiatku 19. storočia tiež nebolo zvykom.

 

O jej význame svedčí záujem predstaviteľov slovenského národa už v polovici 19. storočia

Vtedy sa ju rozhodli získať ako základný stavebný kameň matičnej bibliotéky. Zatvorenie Matice slovenskej, ako aj neustále sťahovanie fondu spôsobilo poškodenie, ničenie a roztratenie Rešetkovej zbierky. „Našťastie si Rešetka každú knihu pedantne označil svojim vlastným exlibrisom. Ten je dostatočne nápadný, a tak sme mohli v Slovenskej národnej knižnici zrekonštruovať aspoň časť pôvodnej Rešetkovej knižnice podľa jej dvoch známych katalógov. Po rekonštrukcii dnes s určitosťou vieme o 133 knihách, ktoré sú označené Rešetkovým exlibrisom. Väčšina z nich sa nachádza vo fonde Slovenskej národnej knižnice v Martine,“ vysvetlila riaditeľka Odboru správy historických knižničných dokumentov a fondov (HKD a HKF) SNK Janka Cabadajová.

 

A čo tvorí Rešetkovo dedičstvo?

Najviac tlačí vo fonde pochádza z 18. a 19. storočia a v zrekonštruovanej časti fondu prevláda najmä náboženská literatúra. V menšom počte sú zastúpené jazykoveda, učebnice, prírodovedné diela, filozofia, biografia a geografia, dokonca tu nájdeme aj prácu z fyziky. Zaujímavé sú diela krásnej literatúry, histórie a hlavne staré kroniky, napr. Kronika o Perytonovi, Přikladná kronika o velmi trpělivé pani Kryzeldě..., alebo Mravná kronika o sedmi mudrcých. Všetky vydané v Skalici. K zaujímavým titulom patrí aj Komenského Orbis pictus, vydaný v Prešporku 1820.

 

Rešetkovým cieľom bolo predovšetkým zbieranie slovacík. V knižnici prevládajú územné slovaciká. Najviac tlačí pochádza z tlačiarní v Trnave a Skalici, ale nájdeme tu aj knihy vytlačené v Bratislave, Žiline, Levoči, Banskej Bystrici a Košiciach. Z jazykového hľadiska najviac tlačí bolo v slovenskom a českom jazyku, ale nechýbajú ani latinské, nemecké a maďarské tlače,“ vysvetlila K. Krištofová. Doplnila tiež, že súčasťou knižnice sú aj dva rukopisy s Rešetkovým exlibrisom, ktoré sú uložené v Literárnom archíve SNK v Martine. Diela z jeho knižnice sa stali podkladom pre vznik viacerých významných diel slovenskej literatúry. Napríklad Chrástekových Dejín reči a literatúry slovenskej, na ktorých sám pracoval, boli aj materiálom pre vznik práce J. M. Hurbana Slovensko a jeho život literárny. Z Rešetkovej slovenskej knižnice čerpali námety na články Hurban do Slovenských Pohľadov, Radlinský do časopisu Cyrill a Method, poznal ju aj Ľudovít Štúr. Rešetkovou zásluhou vyšli aj mnohé známe diela, ako  Gavlovičova Valaská škola mravuv stodolaKázne príhodné a iné.

 

Rešetkovou knižnicou si môžete listovať na stránke projektu www.dikda.eu. Tu sa nachádzajú aj ďalšie digitalizované zaujímavosti, napríklad vybrané dôležité diela slovenskej literatúry, či osobné archívy a rukopisy významných slovenských osobností ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik, Martin Kukučín alebo Hana Zelinová. SNK na webe tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi, práve v čase, keď vypukla I. svetová vojna.

 

Priamy odkaz na článok: http://dikda.eu/k-pramenom-snk-michal-resetka/

Autor: Mgr. Zuzana Stančíková, PhD. © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne