streda, 15 október 2014 00:00

Pripomíname si storočnicu perfekcionistu Alfonza Bednára

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Pripomíname si storočnicu perfekcionistu Alfonza Bednára Pripomíname si storočnicu perfekcionistu Alfonza Bednára

Slovenská národná knižnica (SNK) si dnes pripomína 100. výročie od narodenia spisovateľa, redaktora, lektora, prekladateľa a filmového scenáristu Alfonza Bednára (1914 – 1989).

Literárny archív Slovenskej národnej knižnice má vo svojich zbierkach viaceré fotografie zo spisovateľovho života, no najmä má vo fonde viac ako 35 škatúľ Bednárovej pozostalosti, ktoré obsahujú rozsiahle množstvo autorových rukopisov. Početné prepracovania a verzie jednotlivých diel dokazuje Bednárovu nesmiernu pracovitosť a snahu o dokonalosť textu. Je preto pochopiteľné, že už prvotinou Sklený vrch sa etabloval medzi spisovateľskú elitu,” uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
 

Príbeh úspešného perfekcionistu sa začal písať v roku 1914 v malej dedinke Rožňová Neporadza, aby čoskoro ako absolvent Filozofickej fakulty v Prahe pokračoval písaním príbehov iných. Krátke pôsobenie stredoškolského profesora v Liptovskom Mikuláši a Bardejove nahradil redaktorskou prácou v Bratislave, aby mimoriadne vycibreným štýlom vstúpil do sveta literatúry ako uznávaný prekladateľ anglosaskej prózy. Vďaka jeho práci si mohli čitatelia už v 50. rokoch vo výborných prekladoch prelúskať diela Londona, Hemingwaya, Defoa, Doyla, Twaina, Galsworthyho či Jeroma.

 

Svoje postavenie vyzretého epika potvrdil tiež ďalšími prácami, z ktorých zaujalo najmä dielo Hodiny a minúty. Svojho prekladu sa dočkali do slovinčiny, nemčiny, poľštiny, a aj japončiny. Bez povšimnutia nezostali ani Hromový zub, Cudzí, Po holbách smoly, Ako sme sušili bielizeň, či trilógia Za hrsť drobných, v ktorej rozprávačské žezlo príbehov odovzdal autor netradične psovi. Od roku 1962 odhaľuje Alfonz Bednár aj ďalší rozmer svojej tvorivej osobnosti ako scenárista Československého štátneho filmu v Bratislave. Jeho prvý filmový scenár Slnko v sieti s režisérskym prevedením Štefana Uhera vytvoril silnú tvorivú skupinu a podčiarkol opodstatnenosť novej vlny domácej kinematografie. Snímka získala výborné hodnotenie. Za ďalšie dve desaťročia pribudli na jeho konto dve desiatky filmových scenárov, televíznych hier, próz, ale aj vysokoškolská učebnica Dejiny slovenskej literatúry.

 

Ukážky osobného archívu, rukopisov a diel prináša SNK na web stránke projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, kde sú predstavované aj ďalšie významné slovenské osobnosti ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik, Martin Kukučín, ale aj Milo Urban či Hana Zelinová. SNK na webe tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100. rokmi, práve v čase, keď vypukla I. svetová vojna.

 

Autor: Mgr. Zuzana Stančíková, PhD., manažérka publicity DIKDA © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne