Reklama
piatok, 27 február 2015 00:00

Anton Augustín Baník: Zaslúžil sa o vznik Literárneho archívu SNK Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Anton Augustín Baník: Zaslúžil sa o vznik Literárneho archívu SNK Anton Augustín Baník: Zaslúžil sa o vznik Literárneho archívu SNK

Jeho stotisícová zbierka obsahuje notové záznamy, rytiny, traktáty, magnetofónové pásky i vzácne tlače.

 

Dňa 26. februára sme si pripomenuli 115. výročie narodenia kultúrneho historika, filológa, archivára a bibliotekára Matice slovenskej (MS) a správcu Slovenskej národnej knižnice Antona Augustína Baníka. V roku 1973 daroval Matici slovenskej pre Slovenskú národnú knižnicu (SNK) 50-tisíc zväzkov a tým sa jeho zbierka stala najväčšou a najrozsiahlejšou osobnou knižnicou v správe Slovenskej národnej knižnice. Baník sa však zaslúžil najmä o navrátenie pôvodných matičných zbierok z Maďarska, ktoré tam boli odvezené po zrušení MS koncom 19. storočia, o uchovanie a organizovanie fondov MS a o vybudovanie Literárneho archívu MS, dnes Literárneho archívu SNK.

 

Narodil sa v roku 1900 vo Valaskej, kde vyrastal pod patronátom miestneho farára Rudolfa Boboka, ktorý ho viedol k láske ku knihám a k hudbe. Už ako študent mal Augustín Baník všestranné nadanie a mnoho záujmov. Do Matice nastúpil v roku 1938, a po doktoráte získal v roku 1943 aj docentúru. V rokoch 1945 – 54 bol správcom SNK. Krátko nato sa začali jeho problémy s ŠTB, čo trvalo až do roku 1971. Bolo to ťažké obdobie, venoval sa predovšetkým budovaniu a spracovaniu rukopisných zbierok v Literárnom archíve MS. Publikoval viaceré svoje výskumy o starobylosti slovenského jazyka, jeho pôvodnosť a odlišnosti od ostatných slovanských jazykov. Venoval sa biografickým portrétom najvýznamnejších osobnosti v našich dejinách - Bernoláka, Fándlyho, Viktorina, Moyzesa.

 

Baník počas svojho plodného života zhromaždil na naše pomery neobyčajne rozsiahlu a mimoriadne zaujímavú zbierku vzácnych kníh, hudobnín a rytín, ktorú niektorí odborníci odhadovali na 100-tisíc zväzkov. Už v roku 1960 sa rozhodol, že časť svojej zbierky daruje Matici slovenskej. Od roku 1975 bola uložená v novopostavenej budove MS, dnes sídlo Slovenskej národnej knižnice, na celom desiatom poschodí a postupne bola triedená a spracovávaná. Z dôvodu nedostatku priestoru pre základný fond SNK však bola Baníkova knižnica presťahovaná do iných priestorov a spracovanie bolo dočasne pozastavené. Od roku 2000 sa opäť začalo s jej spracovávaním a budovaním jej elektronického katalógu. „Napriek rôznym problémom, je naším cieľom túto knižnicu spracovať celú a dokončiť elektronický katalóg Baníkovej knižnice do jeho najbližšieho okrúhleho výročia,“ zdôraznila Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK.

 

 

Knižná zbierka odráža jeho širokú škálu záujmov - históriu, dejiny literatúry, filológiu, archivistiku, knihovedu, ale aj prírodovednú literatúru. Baník sa venoval aktívne aj hudbe, bol vášnivým zberateľom notového materiálu, sám napísal vyše dvesto vlastných umelých piesní pre sólový klavír so sprievodnými básnickými textami. V Literárnom archíve SNK nájdeme jeho notové záznamy, magnetofónové pásky, klavírne skladby ako aj rukopisnú a tlačenú dokumentáciu o jeho vzťahoch s Bélom Bartókom. Súčasťou jeho zbierky boli rukopisné a tlačené notové záznamy, rôzne hudobné periodiká, diela z hudobnej vedy a teórie, práce o hudobných nástrojoch. „Doteraz sme elektronicky spracovali 26 910 kniž. jednotiek, 8 664 tlačených hudobnín, 717 rytín a 235 titulov tlačí 16. storočia,“ uviedla Jana Cabadajová, riaditeľka odboru historických knižničných dokumentov a historických knižných fondov SNK.

 

Samostatnú skupinu tvorí aj zbierka rytín. „Na okrajoch sú ceruzkou zaznamenané drobné poznámky, čo nasvedčuje tomu, že pochádzajú z kláštorov, ktoré pôsobili na našom území do polovice 20. storočia. Takmer všetky sú nábožensky orientované. V polovici 20. storočia sa pravdepodobne v rámci konfiškácií cirkevného majetku dostali do Matice slovenskej a keďže v tom čase pre obrázky s náboženskou tematikou nebol v štátnej inštitúcii priestor, Baník sa ich zrejme pokúsil zachrániť a možno plánoval, že ich raz súkromne spracuje,“ v stručnosti zhrnie Jana Cabadajová. Nájdeme tu diela českých, nemeckých i rakúskych rytcov, ale aj rytiny autorov, ktorí pochádzali z nášho územia alebo u nás istý čas pôsobili napr. Ján Blaške, A. A. Ehrenreich, Binder, či Sebastián Zeller (Cziller), ktorý bol žiakom Samuela Mikovíniho.

 

Vyčlenené boli aj najvzácnejšie tlače 16. storočia - spracovaných je 235 titulov v 194 zväzkoch – a už sú  pripravené na zapísanie do Ústrednej evidencie historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov (HKD a HKF) na Ministerstve kultúry SR. Tým sa zaradia medzi najvzácnejšie historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy na Slovensku. V tejto zbierke nájdeme mnoho zaujímavých titulov - Homéra, Ovídia, Vergília, Cicera, Aristotela, Melanchtona, Luthera, Calvina,  Erasma D. Rotterdamského. Nájdeme tu aj Bibliu Králickú šestidílnu z roku 1579. Baník mal vo svojej zbierke aj dva exempláre neslávne slávneho Malleorum Quorundam Maleficarum z roku 1582, ktoré poznáme ako Hon (Kladivo) na čarodejnice. Dielo popisuje ako nájsť a rozpoznať čarodejnice, spôsoby ich mučenia a praktiky inkvizície.

V knižnici sú mimoriadne početne zastúpené diela z teologickej literatúry, bohato je zastúpená história, svetové dejiny, dejiny Uhorska, Rakúsko-Uhorska a najmä dejiny Slovenska a Slovákov. Docent Baník sa venoval najmä literatúre a jazykovede a aj preto tlače z tejto oblasti patria k najvzácnejšej časti zbierky a vidíme, že boli profesionálne vyberané. Je tu množstvo titulov, ktoré pojednávajú o vývoji slovenského jazyka, podrobne zachytávajú vývoj slovanských a európskych jazykov napr. Oratio de gente et lingva francica z roku 1572, gramatiky, jazykové učebnice, pravopisné príručky, slovníky a rôzne jazykovedné diela. Nájdeme tu mnohé diela krásnej literatúry – stredoveké legendy o rytieroch napr. o rytierovi Pontovi, o Melusíne, o Grobianovi, diela klasikov svetovej literatúry, množstvo diel slovenskej literatúry, diela týkajúce sa vývoja a histórie národných literatúr i rôzne biografické diela. Z oblasti literatúry je aj najstaršia kniha vo fonde Baníkovej knižnice. Ide o básnickú zbierku Giovaniho G. Pontana Liber amorum z roku 1518. K najstarším v tejto skupine patrí tiež dielo starovekého bájkara Ezopa z roku 1563, či Loci communes sententiosorum z roku 1543.

 

Okrem filozofie je tu množstvo diel z psychológie, logiky, etiky, politológie, ekonómie, práva, vojenstva, národopisu, folkloristiky, ale aj práce týkajúce sa rómskej otázky, osvietenských reforiem a diplomatické dokumenty a ich analýzy, početne je zastúpená aj knihovnícka literatúra, práce o budovaní a vybavení knižníc, o vývoji československého kníhkupectva, o počiatkoch kníhtlače a vývoji písma, astronómie, astrológie, kozmológie, fyziky, matematiky, biológie, botaniky, medicíny atď. Medzi najstaršie prírodovedné práce patria napr. Plinius, S.C.: Liber septimus Naturalis Historiae... Cracoviae 1526, Sennert, D.: Disputatio XVIII. De Ignitis, iisque cognatis nonnullis meteoris, alebo Holywood, J.: Sphera mundi a jej príväzky Euclides Katoptrika, Stöffler Cosmographicae ..., Origanus Disputatio III De Geometria a ďalšie. Okrem knižnice sa v SNK nachádzajú aj fragmenty z pozostalosti A. A. Baníka. Fond je prístupný bádateľom na štúdium.

 

Autor: Mgr. Katarína Mažáriová © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne