Reklama
utorok, 05 máj 2015 00:00

Ako politik sa bil slovom, za slovo však skoro dostal bitku Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Ako politik sa bil slovom, za slovo však skoro dostal bitku Ako politik sa bil slovom, za slovo však skoro dostal bitku

Do vysokej politiky sa Ľudovít Štúr dostal 30. októbra 1847, keď oficiálne získal mandát od mesta Zvolen na zastupovanie na uhorskom sneme. Po prvýkrát na ňom prehovoril 17. novembra. Za plamennú reč o slobode kráľovských miest skoro od maďarónov „dostal nakladačku“.

 

Po tom, čo ho mestská rada Zvolena spomedzi troch uchádzačov vybrala a 30. októbra mu aj mandát udelila, vykonával funkciu poslanca od 7. novembra 1847 až do revolučných udalostí v marci 1848. Celkovo vystúpil na sneme päťkrát. „Štúr od októbra systematicky zverejňoval na stránkach Slovenských národných novín rozsiahle úvodníky, v ktorých písal o „našich nádejach a žiadostiach“ k blížiacemu sa snemu. V žiadosti o poslanecký mandát sa vzdal nároku na honorár, ktorý mu z účasti na sneme vyplýval. Zrejme chcel takto takticky zvýšiť svoje šance na zvolenie,“ hovorí Katarína Krištofová, riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

 

Z poverovacieho listu, ktorý vystavil mestský podnotár v mene radničných predstaviteľov vyplýva, že mesto Zvolen malo nárok na vyslanie dvoch poslancov, avšak z finančných dôvodov si to nemohli dovoliť. Preto vyslali len jedného zo štyroch uchádzačov a voľba padla prevažnou väčšinou hlasov na Štúra. Jeho zvolenie podporoval aj Mikuláš Ostrolúcky, otec bývalej Štúrovej lásky Adelky, ktorý ako bývalý podžupan Zvolenskej stolice mal určitý vplyv v rade stoličného mesta.

 

„Mestská pokladnica je teraz zaťažená veľkými dlžobami a jej sila je oslabená výnimočnými katastrofami a vyslanie dvoch poslancov na snem nie je možné. Nezaťažiac našu pokladnicu ďalšími dlžobami v súlade s našimi možnosťami ako poslanca sme rovnakým hlasovaním (jednohlasne) a spoločnou vôľou zvolili a na snem vysielame veľacteného pána Ľudovíta Štúra prihliadnuc na jeho vernosť (lojalitu) k panovníckemu domu a jeho snahy o verejné blaho k čomu sa zohľadňuje jeho schopnosť, šikovnosť a usilovnosť vo verejnom pôsobení,...“ píše sa v poverovacom liste. Štúr mal svojím pôsobením vo vysokej politike prispieť k rozvoju verejného blaha a k jeho udržaniu, mal napomáhať zmene a modifikácii zákonov.

 

Ferdinand V. slávnostne otvoril 11. novembra 1847 v Bratislave posledný uhorský stavovský snem. Štúr vystúpil o šesť dní neskôr, keď sa rokovalo o hlasovacom práve slobodných kráľovských miest. Hovorilo sa o snemovom návrhu, podľa ktorého 48 miest malo dostať iba 16 hlasov. Zvolenský zástupca žiadal rozšírenie ich politických práv. „Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal,“ hovorilvo svojom prejave 17. novembra Ľudovít Štúr. Keby sa tam náhodou nezjavili študenti z redakcie a mešťania, ktorí Štúrovi chceli „čestikovať“ za skvelú reč, bola by sa mu veru „stala urážka“ od bratislavských maďarónskych jurátov. Tak spomína v knihe na búrlivé obdobie Pietor Hostinský v Rozpomienkach od Jozefa M. Hurbana. Povedané modernou rečou, Štúr by bol dostal nakladačku.

     

V decembrovej reči upozorňoval na biedne postavenie ľudu poplatného, vyplývajúce i z urbárskych povinností, ktorými bol viazaný. Ako východisko z ťažkej situácie chudoby videl Štúr vzdelávanie ľudu, no zároveň triezvo poukázal aj na slabé možnosti realizácie tohto vzdelávania.  V januárovom prejave dôrazne obhajoval potrebu vyučovať na ľudových školách v materinskej reči. Veď každý učiteľ najlepšie vie, že materinská reč je tým najlepším spôsobom, ako sa vzdelávať – nie latinčina, nemčina ani maďarčina pre slovenské deti a mládež.

 

V prvom marcovom vystúpení Štúr útočí na zrušenie poddanstva a žiada pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov. V druhom, ktoré je zároveň jeho posledným vystúpením  na uhorskom sneme, 13. marca 1848, opäť brojil za mestské práva a slobody. V rovnaký deň vypuklo vo Viedni povstanie, znamenajúce koniec politickej kariéry kancelára Metternicha, ktorý zosobňoval absolutistickú moc a neslobodu. Štúr to chápal ako šancu na zmenu situácie a so svojimi spolupracovníkmi sa precíznejšie venoval organizovaniu slovenských politických požiadaviek. Dňa 31. marca uverejnil v Slovenských národných novinách článok Nový vek, v ktorom pozitívne hodnotí prijaté zákony. O svojej poslaneckej činnosti napísal 18. apríla 1848 mestu Zvolen správu, kde zhodnotil, že snemové zákony budú istotne osožné pre milióny ľudí.

 

Autor: Mgr. Katarína Mažáriová, SNK © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne