František Hečko pochádzal zo sedliackej rodiny zo Suchej nad Parnou. Po štúdiách v Modre, Bratislave, Košiciach a Prahe pracoval na Ústrednom družstve a neskôr sa stal redaktorom viacerých novín a časopisov. Po skončení 2.svetovej vojny začal pracovať ako referent a redaktor časopisov v Matici slovenskej. Často sa sťahoval po celom Slovensku, na sklonku života býval v Martine, kde je aj pochovaný na Národnom cintoríne. Medzi jeho najvýznamnejšie literárne diela patria romány Červené víno a Drevená dedina.
Pietny akt pri hrobe začal predstavením životnej cesty Františka Hečka, o ktorej krásne rozprávala Mária Rapošová, odborná pracovníčka Literárneho múzea. O podfarbenie atmosféry spomienky sa postaral husľový koncertný majster Marián Kramár a nakoniec herec Slovenského komorného divadla z Martina Ivan Giač predniesol úryvky z tvorby Františka Hečka. Osobne prišla dokonca aj dcéra Františka Hečka, Magdaléna Hajnošová so svojou dcérou a vnučkou.
„Je to päťdesiatpäť rokov, čo sme sem prišli s pohrebným sprievodom. Mala som 17 rokov keď môj otec zomrel. Vidím ale, že pamiatka na neho nezhynula, jeho knihy vychádzajú a romány sa filmujú. Pri tomto hrobe jeho priateľ Vladimír Mináč, ktorý sa s ním aj často pohádal, vtedy hlasom plakal – „Fero odpusť.“ To je taká zvláštna spomienka na jeho spisovateľské roky aj na to že z Bratislavy utiekol do Martina, aby sa tu upokojil a prežil posledné roky života. Ďakujem všetkým že naňho s úctou spomínate,“ uviedla Magdaléna Hajnošová, dcéra Františka Hečka.
Autor: Miroslav Hamar © Autorské práva sú vyhradené