Reklama
utorok, 30 jún 2015 22:50

Mince aj skala nesú meno Ľudovíta Štúra

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Mince aj skala nesú meno Ľudovíta Štúra Mince aj skala nesú meno Ľudovíta Štúra

Sochy, obrazy, námestia, ulice, nábrežia, parky – to sú bežné „veci“, ktoré nesú názov či podobu Ľudovíta Štúra a ich navštívením vám letné prázdniny ubehnú ako voda. A to doslova, pokiaľ sa vydáte po jeho stopách až do nemeckého mesta Halle.

 

Menej bežnými artiklami sú poštové známky, medaily a vyznamenania, mince či bankovky, ktorými si uctievame pamiatku nášho jazykovedca, politika, spisovateľa. Raritou je Štúrova skala. Na Slovensku snáď ani neexistuje mesto, v ktorom by niečo nepripomínalo Ľudovíta Štúra. Zrejme prvým spôsobom, ktorým si ho uctili, bolo, že jeho priezviskom pomenovali bielokarpatské skalné bralo v chotári obce Kostolné, na ktoré Štúr vystúpil v rokoch 1848-49. Koncom novembra 1872 odhalili v Modre náhrobný pomník, na ktorý slovenskí národovci zorganizovali celoštátnu peňažnú zbierku už krátko po Ľudovítovej smrti.

 

Portrét Ľudovíta Štúra vytvorený v r. 1873 Jozefom Božetechom Klemensom na objednávku Matice slovenskej, sa stal najznámejším a teda i “verným” obrazom tejto významnej osobnosti. Obraz vznikol na tú dobu za pomerne vysokú sumu – 48 zlatých (guldenov). Hoci v Národnej dvorane Matice slovenskej visel iba dva roky, po násilnom zatvorení Matice slovenskej uhorskou vládou v roku 1875 sa obraz zachoval a dnes je súčasťou expozície Literárneho múzea SNK – momentálne „na výlete“ v expozícii na Bratislavskom hrade.

 

Širšie možnosti pomenovaní priniesol vznik Československa v roku 1918, kedy po celom Slovensku vznikal rad ďalších pamätníkov na počesť Štúra. Prvým pomníkom sa môžu pochváliť Bánovce nad Bebravou – odhalili ho 30. augusta 1936 na počesť celej štúrovskej rodiny, ktorá našla v mestečku zaľúbenie a spojila s ním svoje životy. Podľa umeleckých kritikov je práve tento pomník jedným za najvydarenejších.

 

Prvé bankovky s podobou nášho jazykovedca sa dostali do obehu 26. októbra 1944 a mali hodnotu 10 korún. Tlačili sa v martinskej tlačiarni Neografia a kvôli vypuknutiu Slovenského národného povstania sa dostali do obehu až koncom októbra. Bankovky platili do 31.10.1945, kedy boli dekrétom o ustanovení jednotnej československej meny – koruny, nahradené novými, československými bankovkami. Dnes sú vyhľadávaným a ceneným artiklom pre zberateľov či nadšencov histórie, ale aj dokladom umeleckej a technickej vyspelosti svojich tvorcov. Odvtedy mal Štúr hodnotu 50 korún československých (bankovky od roku 1987), v rokoch 1993 a 1996 aj 500-korún.

 

Aj prvá poštová známka s portrétom nášho jazykovedca vyšla počas Slovenského štátu. V roku 1943 vyšla ako súčasť série portrétov – Štúr, Rázus, Hlinka a mala hodnotu 80 halierov. Najviac  sa venovalo a pomenúvalo po Štúrovi v roku 1956, pri príležitosti 100. výročia jeho smrti. Zákon Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach z roku 1958 zas vyhlásil jeho rodný dom v Uhrovci, budovu bývalého evanjelického lýcea v Bratislave, kde študoval, za národné kultúrne pamiatky.  Zaujímavé je, že ako dôkaz družby medzi univerzitami Komenského v Bratislave a Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, bola v Halle pomenovaná jedna z ulíc: Ludwig-Štúr-Strasse:

 

Dva roky po vzniku Slovenskej republiky (1993) začal prezident SR na návrhy vlády prepožičiavať Rad Ľudovíta Štúra. Môžu ho získať občania SR, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva, športu a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena našej republiky v zahraničí. Dnes sa udeľuje rad občiansky a rad vojenský, pričom každý z nich má tri triedy.

 

Autor: SNK © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne