Reklama
sobota, 15 august 2015 16:59

Ján L. Bella: Kováč Wieland kompletne zdigitalizovaný

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Ján L. Bella: Kováč Wieland kompletne zdigitalizovaný Ján L. Bella: Kováč Wieland kompletne zdigitalizovaný

Približne pred 130 rokmi dokončil Ján Levoslav Bella prvú slovenskú operu – Kováč Wieland. Zahrajte si ju – kompletné zdigitalizované party opery pre jednotlivé typy hudobných nástrojov totiž nájdete na www.dikda.eu.

 

„Slovenská národná knižnica ponúka v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív viaceré  historicky veľmi hodnotné dokumenty v digitálnej podobe. Keďže koncom mája uplynulo 79 rokov od Bellovej smrti, sprístupnili sme pre hudobných znalcov na www.dikda.eu  práve čriepky z jeho života a diela,“ hovorí Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

 

OPERA KOVÁČ WIELAND

 

Rodák z Liptovského Mikuláša, Ján Ignác Bella, vyrastal spolu s deviatimi súrodencami v rodine organistu. Meno „Levoslav“ prijal až ako birmovné meno a vymenil za „Ignác“. Už doma dostáva prvé základné hudobné vzdelanie, neskôr sa popri štúdiu na gymnáziu v Levoči a Banskej Bystrici  učil hrať na rôzne hudobné nástroje, osvojil si teóriu hudby a skladby. Popritom navštevoval teologický seminár, zorganizoval spevácky zbor a sláčikové kvarteto a komponoval pre nich inštrumentálne omše, motetá a svetskú hudbu pre klavír. Vďaka svojej činorodej povahe sa stal členom a zapisovateľom študentského krúžku ,,KOLO”. V rokoch 1863 – 65 absolvoval Viedenskú univerzitu, v roku 1866 ho vysvätili za kňaza. Pôsobil v Banskej Bystrici, aj ako prebendát  chrámu, neskôr aj ako mestský kapelník v Kremnici. Založil tu orchester a veľký zbor, poriadal koncerty, dirigoval, hral v sláčikovom kvartete a komponoval. V roku 1881 opúšťa Slovensko a na nasledujúcich 30 rokov sa mu stáva domovom sedmohradské mestečko Sibiň (Sibiu), kde pôsobil ako profesor hudby a riaditeľ Hudobného spolku. Organizoval podujatia, na ktoré pozýval domácich aj zahraničných umelcov. Vtedy nadviazal kontakty aj s Richardom Straussom. V liste z 2. decembra 1888 Strauss hodnotí a rozoberá Bellovu sonátu. Oslovuje ho „môj milý pán Bella“ („Mein lieber, sehr verehrter Herr Bella!“) a taktiež ho chváli za článok o symfonickej básni Prometheus od Ferencza Lista.

 

LISTY R. STRAUSSA BELLOVI

 

Povolanie kňaza ho však obmedzovalo pri komponovaní, a tak sa vzdal kňazského povolania a v Sibini sa naplno venoval hudbe. Konvertoval na protestantizmus a oženil sa. Po prvej svetovej vojne sa vrátil do Viedne, od roku 1928 až do svojej smrti sa mu domovom stala Bratislava. Filozofická fakulta Univerzity Komenského mu udelila titul doctor honoris causa.

 

FANTÁZIA – SONÁTA D-MOL

 

V rokoch 1881 – 90 skomponoval tri väčšie diela pre organ: Fantázia-sonáta d–mol, trilógia Dôvera v Boha a Cintorín Hrdinov. Skladbu prispôsobil a upravil technickým možnostiam svojho nového organu. Preto v skladbe vidieť prácu plynulého prechodu medzi klaviatúrami celého organového rozsahu, pričom kladie dôraz na celkovú farbu hlasov. Fantázia-sonáta sa približuje romantickej organovej hudbe, Trilogia Dôvera v Boha a Cintorín Hrdinov nadväzujú na organovú hudbu baroka. Dôvera v Boha je spomienkou – improvizáciou, venovanou nemeckému cisárovi Wilhelmovi. Predviedol mu ju na novom organe počas návštevy Sibine.

 

PASSIONE KANTATE  2. + 3. časť

 

Skladba „Pôstna kantáta“ je jedným z prvých diel protestantskej hudby po roku 1881, keď konvertoval a stal sa zbormajstrom protestantského kostola v Sibiu.  

 

VERZAGE NICHT, DU HäUFLEIN KLEIN

 

Nezúfaj, malé stádo (Verzage nicht,…) je bojový hymnus, ktorého autorstvo sa okrem inýchpripisuje aj Gustavovi II Adolfovi, švédskemu kráľovi a Bella mu dal v 80-tych rokoch 19.storočia organovú podobu. Pri príležitosti založenia Matice slovenskej (1863) napísal omšu. Oslavy tisícročného výročia príchodu slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda sa stali námetom na skladby Staroslovienský otčenáš, Hospodine pomiluj ny, Ejhľa kňaz veliký

 

Ján Levoslav Bella tvoril cirkevnú i svetskú hudbu, jednoduché piesne (Matka nad kolískou 1924), symfonické básne (Osud a ideál 1874), kantáty (Svadba Jánošíkova 1927, Divný zbojník 1933). Svoj život zasvätil komornej, klavírnej a organovej hudbe. V tvorbe vyšiel z raného romantizmu, prvými vzormi mu boli J. Haydn, W. A. Mozart, L. van Beethoven, F. Schubert. Jeho hudobná tvorba znamenala prelom vo vnímaní slovenskej hudby – táto sa stala akceptovanou i medzi profesionálnymi hudobnými skladateľmi. V tlači nájdeme jeho verše, črty, recenzie a úvahy pod niekoľkými pseudonymami. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa stal popredným bojovníkom za národné oslobodenie. Na základe kontaktov so svetovo uznávanými hudobníkmi mohol Bella koncipovať program vytvorenia slovenskej národnej hudby.

 

Autor: Katarína Mažáriová, SNK © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne