Vytlačiť túto stránku
štvrtok, 29 september 2016 15:08

Veľkí grécki myslitelia, svetoví vynálezcovia či politici boli vegetariáni

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Ilustrácia z knihy Leva N. Tolstého, vegetariána a pacifistu: Vzkriesenie Ilustrácia z knihy Leva N. Tolstého, vegetariána a pacifistu: Vzkriesenie

Martin, 29. septembra - Mäsojedáci a rostlinojedi, fructiforovia a carnivorci – aj takto sa kedysi častovali vzájomne vegetariáni a konzumenti mäsa. Slovenská národná knižnica (SNK) sa pripája k svetovému dňu vegetariánov zaujímavosťami zo svojich zdigitalizovaných knižných fondov.

Hrachom proti rozumu

 

Už v staroveku sa mnohí filozofi nevedeli stotožniť so zabíjaním zvierat na jedlo. Veď čo ak sa po smrti prevtelia práve do zvieracej podoby a budú zabití? Taktiež bolo mnohým jasné, že Zem nebude môcť jedného dňa nasýtiť zvieratá aj ľudí mäsom. A tak sa  vrhol Pytagoras zo Samu (cca 6. str. p.n.l.) na tzv. Pythagorovskú diétu, bezmäsité stravovanie. Autor známeho „a2 + b2 = c2“ sa snažil legalizovať vegetariánstvo a uviesť do praxe zákaz zabíjať zvieratá na mäso. „Tak  dlho, ako budú ľudia masakrovať zvieratá, budú sa zabíjať navzájom. Vskutku ten, kto rozsieva semeno vraždy a bolesti, nemôže žať radosť a lásku.” Jeho žiak Platón zašiel ďalej a vo svojom diele Ústava (Republika) vydedukoval, že vlastne ideálna je krajina vegetariánov, lebo mäso je luxusom, ktoré vedie k úpadku a vojnám.

 

Svoje pacifistické zmýšľanie a vegetariánske stravovanie v zhýralom Ríme musel za vlády cisára Caligulu skrývať filozof Seneca. Aj napriek tomu, že cisár svojho obľúbeného koňa urobil konzulom, jeho láska k zvieratám končila tam, kde sa začínala ich konzumácia. Senecove stravovacie presvedčenie sa vraj zrodilo počas krvavých gladiátorských hier, ktoré sa tam konávali.

 

Vegetariáni skôr nasilu

 

Pokiaľ naši prarodičia v stredoveku neboli urodzení alebo bohatí, nemali veľmi na výber. Živili ich najmä strukoviny, obilniny, zelenina a ovocie. Mäso - ak ho mali - bývalo na tanieroch zriedkavo a vonkoncom nie cez pracovné dni. Podstatnú časť roka tvorili piatky a cirkevné pôsty, počas ktorých sa červené mäso nesmelo jesť a ani rastlinné jedlo nesmelo pripravovať na živočíšnych tukoch, len sa vo vode variť. Mohli sa jesť morské (riečne) zvieratá -  teda okrem klasických rýb si naši predkovia pôstne pojedali aj bobra, v severnejších oblastiach tuleňa či kapybaru, ktoré boli teológmi zo Sorbony prehlásené za ryby.

 

Samozrejme, zoznam jedál bol dosť jednotvárny, určite nemali k dispozícii toľko surovín ako dnes - nepoznali tofu, sóju a iné – takže by sme mohli povedať, že boli vegetariánmi skôr nasilu ako dobrovoľne. Podľa výskumov Z. Wintera sa napríklad Česi v 15. storočí živili najmä hrachom, cibuľou a syrom, Moraváci syrovými polievkami, Lužickí Srbi hubami a syrovátkou, Sasi slaninou, Nemci vajcami na masle a ovsenou kašou. Ovocie bývalo veľkou pochutinou a ľudia ho jedli v oveľa väčších množstvách ako dnes. „Rakovničtí ctili si Vladislava i Ludvíka krále, když k nim přišli, hruškami a vínem,“ opisuje pomery v českej kuchyni zo 16. storočia Zikmund Winter.

 

Z dobových listov sa dozvedáme, že olvedske slivky a čerešne mali veľký úspech a sám cisár Maximilián v roku 1573 požiadal ostrihomského biskupa, aby mu poslal ratolesť pre cisársku záhradu. Len o pár rokov neskôr, v roku 1613, sa prvý Európan stretol s tofu – britský kapitán John Saris ho okoštoval v Japonsku. Do zápisníka si poznačil, že Japonci poznajú množstvo syrov, žiadne maslo a nejedia ani mlieko – podľa neskoršieho popisu syrmi myslel tofu. Konkrétne „Teu Fu“ spomenul v zápisoch z roku 1655 Talian Friar Domingo Navarrete.

 

Nejedli mäso, milovali zvieratá

 

Vegetariánstvo sa pripisuje aj Isacovi Newtonovi, Carlovi Linnému, Nikolovi Teslovi a iným. Názory sa rôznia a dôkazy sa už hľadajú ťažko. Technik Nikola Tesla bol známy svojim búrlivým a na zdravie náročným spôsobom života. Na vegetariánstvo sa vrhol jemne, najskôr chcel len obmedziť jedenie mäsa, po čase vylúčil zo stravy aj ryby. Nikdy sa nevzdal pitia teplého mlieka, ktoré pokladal za hlavný zdroj proteínov. V roku 1937 vyšlo v novinách takéto jeho vyjadrenie: "Viac ľudí zomrie alebo ochorie zo znečistenej vody ako z kávy, čaju, tabaku a iných podporujúcich látok. Ja prakticky len nejem mäso. Som presvedčený, že v  priebehu sto rokov viac káva, čaj ani tabak nebudú v móde.“

 

Sir Isaac Newton bol vegetariánom najmä posledné roky svojho života. Miloval zvieratá a jemu sa  pripisuje vynález „mačacích dverí.“ Malých dvierok, ktoré sú najmä v Anglicku a Amerike súčasťou veľkých vchodových dvier a cez ktoré voľne môže zviera vybehnúť von. Hovorí sa, že počas písania svojho traktátu Optika sa živil len chlebom a vodou. „Pre ušľachtilého človeka nie je svätou povinnosťou len láska k blížnemu, ale aj láskyplnosť k nemým tvorom.“

 

Feministky nevarili

 

V 20. storočí sa rozmáha vegetariánstvo, začínajú vznikať vegetariánske únie, sója už je v Európe i Amerike známou plodinou. Niektorí ho pokladajú za novodobý výmysel, iní sa prikláňajú k pozitívnemu vplyvu na zdravie, kvitujú ušľachtilosť myšlienky nenásilia. V Anglicku už okolo roku 1880 otvorili prvé vegetariánske reštaurácie s pestrou ponukou. Veľmi si ich obľúbili aj anglické feministky. Brali ich ako dôkaz rýchleho varenia a toho, že žena nemusí celé dni vkuse stáť pri sporáku, aby sa plnohodnotne najedla.

 

Uznávaný lekár bakteriológ, profesor Ferdinand Hueppe, okolo roku 1900 označil vegetariánstvo „za príznak hlavnej choroby nášho veku, takzvanej neurasthenie (to jest dráždivá slabosť nervov, čuvov). U ľudí nášho veku javí sa vraj slabosť nervov i tým,  že sa zaoberajú všeliakými podivnými chúťkami a myslia o nich, že sú to vedy, na pr. Spiritismem, okkultismom, mysticismom, kneipovaním a storakými inými nápadmi. Táto chorobná náklonnosf našich časov má svoju príčinu v prevrátenom spôsobe života terajších moderných ľudí, obzvláště veľkomešfanov,“ tak sprostredkoval jeho myšlienky v magazíne Vydrove besiedky, P. Kompiš.

 

Viac informácií nájdete na webe dikda.eu

 

Autor: Katarína Mažáriová, SNK © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Najnovšie články od autora: Matej Bórik, MBA

Súvisiace články podľa značky