štvrtok, 18 máj 2017 13:16

Vedecká konferencia v SNK: Tajná tlačiareň v Uhorsku či veľká popularita kalendárov v 17. storočí

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Vedecká konferencia v SNK: Tajná tlačiareň v Uhorsku či veľká popularita kalendárov v 17. storočí Vedecká konferencia v SNK: Tajná tlačiareň v Uhorsku či veľká popularita kalendárov v 17. storočí

Prečo boli v 17. storočí kalendáre zlatou baňou pre tlačiarne, keď ľudia nevedeli čítať? Mali skutočne Slováci pred 200 rokmi svoju tajnú tlačiareň? Ako vyzerali slovenské i európske regióny, mestá či hrady na mapách pred 500 rokmi? Aj tieto témy budú rozoberať odborníci na  vedeckej konferencii Typografické médium ako objekt výskumu kníhkupeckej, vydavateľskej, tlačiarenskej a zberateľskej činnosti , ktorá sa uskutoční 22. až 24. mája 2017 v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice.

Dvojdňová medzinárodná konferencia, ktorú už tradične organizuje Slovenská národná knižnica (SNK), opäť priblíži najnovšie vedecké poznatky a výsledky výskumu z oblasti dejín knižnej kultúry na Slovensku, v Čechách, Maďarsku a Rumunsku.

 

Ako vyzeral svet pred 500 rokmi?

 

Slovenská národná knižnica pripravuje na knižný pult ďalšiu reprezentatívnu publikáciu, ktorou predstaví časť svojich pozoruhodných zbierok. Tentokrát pôjde o staré mapy a veduty z 15. až 18. storočia, ktoré zobrazujú Slovensko, Európu i svet. Ako vyzeral Paríž, Londýn či Viedeň okolo roku 1550? Na čo sa zameriavali vojenskí kartografi, keď zobrazovali hornouhorské  mestá, hrady a pevnosti? Do uhorskej kartografie významne prispeli svojou prácou aj  Slováci, najmä Matej Bel, Matej Korabinský a Samuel Mikovíny. Ľubomír Jankovič z SNK odprezentuje na konferencii práve tieto krásne a veľmi unikátne grafiky.

 

Čítať nevedeli, kalendáre ale kupovali

 

Aj napriek tomu, že v Rakúsko – Uhorsku viac ako 30 %  obyvateľstva nevedelo čítať ani písať, tlač kalendárov bola pre kníhtlačiarov v 17. storočí doslova zlatou baňou. Kalendáre totiž nezobrazovali vtedy len to, kto má meniny a aký je deň, ale bežnému človeku poskytovali dôležitý zdroj poznania o svete, poľnohospodárskych prácach, počasí, cirkevných obradoch, atď. Klaudia Túri z maďarskej Národnej Széchényiho knižnice bude hovoriť aj o zdanlivom rozpore medzi  vysokým  počtom čitateľov kalendára a nízkou mierou gramotnosti v 17. storočí.

 

O čom pojednávali najstaršie lekárske knihy

 

Príspevok Kláry Andresovej z Ústavu vedeckých informácií, 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej sa zameriava na knižné zaujímavosti, ktoré sa nachádzajú v útrobách Ústavu dejín lekárstva 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Súčasťou novodobého spracovania fondu od roku 2016, je totiž aj provenienčný prieskum kníh. Ten pomáha osvetľovať históriu jednotlivých zväzkov historickej knižnice a odhaľovať zbierky, ktoré sa stali základom fondu od 16. storočia.

 

Hoci bol lekár, veľmi uznávaný a dokonca vykonal v českých krajoch prvú verejnú pitvu ľudského tela, po korunovácii Mateja II. Habsburgského za českého kráľa v roku 1611 napísal Ján Jesenius aj inú, tzv. príležitostnú tlač. Čo v nej  osobný lekár kráľa Mateja a obľúbenec jeho brata, cisára Rudolfa II., napísal? O tom bude hovoriť  Oľga Vaneková z Ústavu slovenskej literatúry SAV.

 

Tajná tlačiareň v Uhorsku

 

Ivona Kollárová z Ústrednej knižnice SAV rozoberie na konferencii existenciu tajnej tlačiarne, ktorú  bezvýsledne vyšetrovali uhorské úrady od začiatku 90. rokov 18. storočia. Taktiež poukáže na súvislosti medzi tlačiarňou a legislatívou v oblasti cenzúry. Pokúsi sa vysvetliť aj to, ako situácia vyhrotila napätie medzi centrálnou mocou a uhorskými stolicami....

 

Toto je len stručný výber niekoľkých anotácií spomedzi 27 príspevkov - na konferencii sa toho dozviete oveľa, oveľa viac!

 

Na stiahnutie: program konferencie

Doprava v regióne