štvrtok, 09 júl 2020 11:00

V Košťanoch nad Turcom sme sa rozlúčili s Milanom Sojkom

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
V Košťanoch nad Turcom sme sa rozlúčili s Milanom Sojkom V Košťanoch nad Turcom sme sa rozlúčili s Milanom Sojkom Zdroj: Szabova Kristína, Kollárová Karolína: Študentská práca "Chyba, ktorá stála slobodu", 2018.

Politický väzeň, Milan Sojka (*28.10.1934 +17.6.2020), ktorý  bol perzekvovaný počas celého svojho života a veľmi trpel, aj napriek nepriazni osudu, nestratil nádej a plnohodnotne žil spoločne so svojou rodinou. Svojim pôsobením v občianskom živote sa zapísal do histórie.

Najbližšia rodina, spoluobčania, priatelia v nádeji vzkriesenia a večného života v Kristovi Ježišovi sa s ním rozlúčili a odprevadili ho na poslednej ceste, ktorú ukončil svoju pozemskú púť po dlhej a ťažkej chorobe, vo veku nedožitých 86 rokov. Posledná rozlúčka sa konala v sobotu, 20.6.2020, podľa obradov ev.a.v.cirkvi, v Dome smútku v Košťanoch nad Turcom. Pohrebnou kázňou poslúžila sestra farárka Zuzana Szabóová, farárka CZ ECAV Príbovce.

 

Milan Sojka sa narodil sa v roku 1934 vo Veličnej na Orave. V roku 1947 dostal jeho otec možnosť prenajať si mlyn v Obci Karlová, u nás, v Turci. Nástupom komunistického režimu, v roku 1948, sa z mlynára stáva živnostník, a teda aj nepriateľ vtedajšieho politického režimu. 14 ročný mladík Milan dostáva nálepku človeka, ktorý v socialistickej spoločnosti nemal miesto.

 

Navštevoval gymnázium v Martine, no pred nástupom do posledného ročníka bolo jeho rodičom oznámené, že nemôže byť pripustený k maturite a má prerušiť štúdium. Začal teda navštevovať elektrotechnické učilište v Martine, neskôr vo Vrútkach. Po ukončení štúdia začal pracovať na železnici v Čiernej nad Tisou. Po roku sa zamestnal v Kovohutiach v Istebnom.

 

V roku 1952, ako 18 ročný, spoznáva skupinu mladíkov - kolegov, ktorí mali veľký odpor a odmietavý postoj voči vtedajším pomerom a totalitnému režimu v Československu. Väčšina z nich pochádzala zo živnostenských alebo roľníckych rodín. Počúvali vysielanie západného rozhlasu a vykonávali spoločne činnosť proti režimu, napríklad narušovali  schôdze. Uvažovali aj nad emigráciou, ich plán bol však vyzradený.

 

Dňa 3.6.1954 bol Milan Sojka vzatý do väzby a spoločne s kamarátmi bol obvinený z „Organizovania, úmyselného podvracania samostatnosti, ústavnej jednoty a ľudovodemokratického štátneho zriadenia“. Väzba bola v tej dobe neskutočne fyzicky ako aj psychicky vyčerpávajúca a trvala viac ako pol roka. Súd sa konal 12.12.1954 v Ružomberku a trval až osem hodín.

 

 

Na súde prokurátor navrhoval trest smrti za vlastizradu. Nakoniec bol však odsúdený na štyri roky za „združovanie sa proti republike, neoznámenie trestného činu a nedovoleného ozbrojovania“. Zároveň mu boli na tri roky odňaté občianske práva. Po vynesení rozsudku bol presunutý do tábora nútených prác pre politických väzňov, neďaleko uránových baní v Jáchymove. Vo väzení dostal reumatickú horúčku, no napriek tomu, musel každý deň pracovať.

 

Po udelení amnestie prezidentom Antonínom Zápotockým, v roku 1955, mu bol trest odňatia slobody skrátený a dňa 3.6.1955 bol prepustený. Počas tejto amnestie bolo z väzení prepustených 7227 osôb a u 1160 bol trest skrátený. Kádrový posudok „osoba politicky nespoľahlivá“ prenasledoval Milana Sojku pri hľadaní zamestnania počas celého jeho života, ovplyvnil aj život jeho manželky a možnosti štúdia jeho dvoch detí.

 

Po zmene politického režimu, Krajský súd v Banskej Bystrici dňa, 5.12.1994, zrušil rozsudok z roku 1954 a tým ho rehabilitoval. Milan Sojka bol aktívnym členom Konfederácie politických väzňov Slovenska a pôsobil aj ako oblastný predseda pre okres Martin.

Ľubomír Žila

Prispievateľ Turiec Online

Nadšenec pre regionálnu históriu