Vytlačiť túto stránku
utorok, 18 január 2022 07:08

Parná píla v Príbovciach patrila medzi najúspešnejšie subjekty drevárskeho priemyslu na Slovensku Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Parná píla v Príbovciach patrila medzi najúspešnejšie subjekty drevárskeho priemyslu na Slovensku Parná píla v Príbovciach patrila medzi najúspešnejšie subjekty drevárskeho priemyslu na Slovensku

Vedeli ste, že …? V Príbovciach sme mali parnú pílu a firma, ktorej v medzivojnovom období patrila, bola jedna z najväčších a najúspešnejších podnikateľských subjektov drevárskeho priemyslu na Slovensku.

Píla, tak sa nazývala aj jedna časť Príboviec, viedla za železničnou traťou, smerom na obec Ďanová a dostala meno práve podľa tejto píly. V tomto období okrem píly a plochy na skladovanie dreva nič iné v tomto priestore ani nebolo. Po celej ceste, z Blatnice do Príboviec, stávali furmani a jedna fúra dreva za druhou a  celý priestor okolo píly, skoro až  po Rakovo, bol zaprataný horami dreva.

 

 

Tento niekoľko rokov opustený a zanedbaný objekt,  s rozlohou 24 890 m2, niekomu známy tiež ako Drevona, získala začiatkom roka 2021 do vlastníctva nová spoločnosť GARDEON a v areáli sa začal čulý pracovný ruch. Prebehlo vypratanie a vyčistenie všetkých budov, odstránenie náletovej zelene, odvoz odpadu, opravy a prestavba administratívnej budovy a aj nové oplotenie celého areálu. Nový majiteľ objektu požiadal obec Príbovce aj o odstránenie už nevyužívaných stavieb v tomto objekte, obec vyhovela požiadavke a dňa 23.4.2021 vydala povolenie na odstránenie stavieb – vrátnice, pílnice a výrobnej haly.

 

 

Po výstavbe železničnej trate zo Šalgotarjánu (Maďarsko) do Vrútok v roku 1872, firma Jakuba Neuwirta z Budapešti postavila v roku 1904 bezprostredne pri železničnej trati parnú pílu a koľajovú vlečku k nej. V roku 1907 už na nej pracovalo 52 robotníkov, nešlo teda o malý podnik na manipuláciu s guľatinou a jej spracovaním.

 

O jej veľkosti nesvedčí len počet zamestnancov, ale aj rozloha. Jeden jej okraj bol vedľa železničnej trate a druhý siahal až po miesto, kde sa rozdeľuje Blatnický potok na dve ramená. Ešte pred rozširovaním železničnej stanice (realizovalo sa v roku 1912) bola v roku 1904 rovnobežne so železničnou traťou postavená aj železničná vlečka  a tiež krytá nakladacia rampa, na ktorú prichádzali malé koľajové vozíky. Podnik bol naprieč celým areálom prepletený úzkorozchodnou koľajovou dráhou. Z vozíkov sa výrobky – guľatina, banské drevo, telegrafné stĺpy, žrde, plotovky, hranoly, dosky a pod. prekladali do železničných vagónov.

 

Píla mala drevenú pílnicu (miestnosť v ktorej boli umiestnené gátre na pílenie dreva) s dĺžkou 30 metrov, šírkou 21,4 metra a výškou uprostred haly 10 metrov. Neskôr bola k nej pristavaná ďalšia časť, s dĺžkou 15 a šírkou 21,4 metrov. Strojno-technické vybavenie parnej píly bolo na vtedajšiu dobu moderné. Píla mala pravdepodobne dva veľké a jeden malý gáter na pílenie guľatiny. Kotoľňa a strojovňa s parným strojom bola stavebne oddelená od píly a stála v murovanej stavbe, s dĺžkou 20,5 metrov a šírkou 12,2 metrov. Pri píle sa nachádzali aj kancelárske miestnosti, murované byty pre úradníkov a drevené byty pre robotníkov. Podnik mal vlastnú studňu a ešte v 60. rokoch 20. storočia sa nad podnikom týčil asi 20 metrov vysoký tehlový komín.

 

 

Od firmy Neuwirt 13.3.1922 odkúpili pílu bratia Rauchwergerovci zo Spišskej Novej Vsi a posielali vagóny kvalitného turčianskeho banského dreva do Maďarska.

 

Pracovné podmienky na píle neboli ideálne, o čom svedčia mnohé štrajky drevárskych robotníkov v Príbovciach. Prvý väčší štrajk sa konal od 16. - 25.2.1922 a zúčastnilo sa ho až 270 robotníkov a ďalší štrajk bol  v dňoch 21.-23.7.1930. V roku 1931 sa dostala firmy do problémov,  z dôvodu krízy v drevárskom priemysle, a v roku 1932  už upadla do konkurzu a začala s prepúšťaním zamestnancov a obmedzením výroby.

 

V roku 1933 bola opäť v prevádzke, ale pracovala nepravidelne. Nejaké obdobie bratia Rauchwergerovci pílu aj prenajímali. Do 31.9.1935 ju mal v prenájme Sigfried Haas, ale ten si začiatkom roku 1936 v neďalekom Rakove  (pri moste cez Blatnický potok) postavil svoju vlastnú, jednogátrovú pílu na elektrický pohon a zamestnal tam aj prepustených robotníkov z píly v Príbovciach. Firma bratov   Rauchwergerovcov sa dostala do konkurzu a pílu museli odpredať v dražbe. Stalo sa tak 20.5.1935, pílu v dražbe odkúpila firma Lichtenstein zastúpená Móricom, Vojtechom a Evženom Lichtensteinovcami, obyvateľmi Štubnianskych Teplíc (Turčianskych Teplíc), ktorá už v našom kraji podnikala ako firma Lichtenstein a Wilczek a vlastnila niekoľko drevospracujúcich podnikov.

 

Najbližšie na rozhraní medzi obcami Malá Vieska a Diviaky, kde v roku 1916 založili podnik na manipuláciu guľatiny, ktorú vozili na sklad v Diviakoch. Parná píla bola postavená v blízkosti železničnej stanice Diviaky. Podnik menovanej firmy patril medzi najväčšie a najúspešnejšie podnikateľské subjekty drevárskeho priemyslu na Slovensku v medzivojnovom období. Okrem pracovníkov píly zamestnávali aj množstvo drevorubačov, väčšinou zakarpatských Ukrajincov, veľa furmanov nielen z Turca, ale aj Liptova a Oravy.

 

Vznikom samostatnej Slovenskej republiky, 14.3.1939, sa však firma dostala do zložitej hospodársko-politickej situácie, v dôsledku antisemitskej ideológie a protižidovských legislatívnych opatrení nového štátu. Režim prešiel do otvoreného útoku proti židovskej komunite, s cieľom zlikvidovať jej občianske a vlastnícke práva. Na konci leta 1940 sa Lichtensteinovci obrátil na svojho dlhoročného obchodného partnera, Tatra banku v Turčianskom Sv. Martine,  a dohodli sa na  tzv. „dobrovoľnej arizácii“. Vznikol tak nový akciový podnik, Slovenský drevársky priemysel, uč. spolok Štubnianske Teplice. Novej firme, okrem píly v Diviakoch, patrili aj píly v Hrabušiciach, Príbovciach, Hodruši, Hliníku nad Hronom, Tisovci, Polhore, Humennom, Kremnici, veľkostatok Ľupča a lesné manipulácie v Ľuboreči, Cerove a Slovenskej Ľupči.

 

V roku 1946 bola na podnik uvalená národná správa. Na základe výmeru Povereníctva priemyslu a obchodu v Bratislave zo dňa 13.9.1950 bol podnik bol znárodnený v prospech Československého štátu a začlenený do Drevounia, n. p. so sídlom v Žiline. Dňom 16.12.1962 bol závod Príbovce začlenený do Turčianske píly, n. p. so sídlom v Turčianskych Tepliciach. Tento národný podnik bol neskôr zrušený a začlenený do podniku Drevina n. p. Turany nad Váhom (Turany).  Neskôr bola píla úplne zrušená a strojné vybavenie bolo demontované a odvezené.

 

 

Na základe administratívnej dohode zo dňa 11.3.1957 o likvidácii závodu Drevina, n. p. Príbovce previedla majetok  na podnik Drevona, n. p. Bratislava a na pozemkoch zrušenej píly bol zriadený podnik na distribúciu reziva a výrobkov z neho, známeho ako Drevina, n.p.. V tej dobe boli už všetky objekty bez strojného vybavenia a pílnica sa už využívala iba ako sklad. Odpredané boli aj tri murované domy po bývalej píle a areál podniku sa niekoľkonásobne zmenšil. Na pozemkoch bývalej píly sa začalo s výstavbou rodinných domov... ale to už je iný príbeh z našej obce.

 

Ľubomír Žila

Prispievateľ Turiec Online

Nadšenec pre regionálnu históriu

Najnovšie články od autora: Ľubomír Žila

Súvisiace články podľa značky