utorok, 23 júl 2013 00:00

Historické kalendáre z 19. a začiatku 20. st. v zdigitalizovanej podobe

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)
Historické kalendáre z 19. a začiatku 20. storočia v zdigitalizovanej podobe Historické kalendáre z 19. a začiatku 20. storočia v zdigitalizovanej podobe

Prvý „európsky“ kalendár poznáme ešte z rímskych čias. Rozvoj kníhtlače v 16. a 17. storočí priniesol aj rozšírenie kalendárov medzi obyvateľstvo. Slovenská národná knižnica zverejnila na svojej stránke www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív osem kalendárov z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.

Slovenská národná knižnica má vo svojich depozitoch uchovanú bohatú zbierku kalendárov, ktoré patrili medzi obľúbené čítanie aj na území dnešného Slovenska. Kalendáre v 17. až 19. storočí mali odlišnú štruktúru od tých, ktoré poznáme v súčasnosti. Okrem kalendárnej časti, ktorá obsahovala zoznam dní a mien, bola súčasťou kalendárov aj poučno-zábavná časť plná zaujímavých článkov, kratších literárnych útvarov či anekdot. Som veľmi rada, že SNK môže verejnosti v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív priniesť ukážky niekoľkých historických kalendárov“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1946

Termín kalendár vznikol odvodením od latinského slova „calendae“, ktorým sa v starovekom Ríme označoval prvý deň mesiaca rímskeho kalendára. „Calendarium“ alebo „liber calendarii“ nazývali v Ríme knihu dlžníkov, ktorí platili úroky zo svojich dlhov vždy každý prvý deň v mesiaci. Pre vlastný rímsky kalendár používali Rimania termín „fasti“. Fasti bol najstarším rukopisným kalendárom v európskych súvislostiach a zachoval sa v inskripciách hlavne na mramorových doskách , ale i voskových tabuľkách a papyrusových zvitkoch. Kalendár zaznamenával dni „fasti“, pri ktorých sa uvádzali poznámky o historických udalostiach, pohybe Slnka a Mesiaca a pod.

Stredoveký kresťanský kalendár nadviazal formálne na rímsky. Tvorili ho zoznamy mien svätcov podľa jednotlivých dní roka zostavené na základe martyrológie. Vynález kníhtlače v 15. storočí a zlacnenie kníh umožnili preniknúť kalendárom do širších čitateľských vrstiev a pre obyčajný ľud boli často jedinou formou literatúry. Do vzniku stálych tlačiarní v Uhorsku v 70. rokoch 16. storočia sa kalendáre pre potreby uhorského obyvateľstva zostavovali a tlačili v susedných nemeckých krajinách a v Poľsku. Boli v maďarčine a latinčine. Kalendáre pre potreby slovenskej národnosti v češtine sa na Slovensko dostávali z českých a moravských tlačiarní.

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1946

Prvý doteraz známy kalendár v češtine z územia Slovenska vyšiel v exulantskej tlačiarni Václava Vokála v Trenčíne na rok 1639.  Najznámejším a najpopulárnejším kalendárom 17. storočia v Uhorsku bol kalendár levočskej tlačiarne Brewerovcov, ktorý vychádzal v troch mutáciách: slovensky od roku 1640, maďarsky od roku 1626 a nemecky od roku 1627.

Kalendáre v 17. až 19. storočí obsahovali kalendárnu časť s výkladom kalendárnych znakov, zoznamom dní usporiadaných do mesiacov a týždňov s astronomickými a inými údajmi, pričom k dňom boli uvedené cirkevné sviatky i mená svätých. Bezprostredne na kalendárnu časť nadväzovala pranostika, teda astrologická predpoveď o príslušnom roku. Druhá, poučno-zábavná časť pozostávala z uhorskej kroniky, správ o významných udalostiach uplynulého roka, kratších literárnych útvarov, anekdot či populárnych článkov o vedení domácnosti a hospodárstva. Tretiu časť kalendára predstavoval zoznam trhov v Uhorsku, zoznamy poštových úradov a cestovné poriadky poštových dostavníkov.

Kalendáre zo 17. až 19. storočia boli tlačené dvojfarebnou, červeno-čiernou tlačou. Červená farba sa používala na zvýraznenie niektorých častí textu, napríklad názvov sviatkov. Titulný list býval zdobený drevorezom – erbom Uhorska, niekedy vyobrazeniami miest, v ktorých sa kalendár tlačil, inokedy ozdobnými linkami a figurálnymi motívmi. Niektoré kalendáre mali na titulnej strane drevorez s motívom hvezdára s hvezdárskym náčiním.

SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana pokračovať aj v priebehu najbližších týždňov. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

 

Autor: Miriam Michaela Štefková, hovorkyňa SNK © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne