piatok, 30 august 2013 13:03

SNK zdigitalizovala a zverejnila prvý román v slovenčine René

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
SNK zdigitalizovala a zverejnila prvý román v slovenčine René SNK zdigitalizovala a zverejnila prvý román v slovenčine René

Slovenská národná knižnica zdigitalizovala a sprístupnila verejnosti na svojej stránke www.dikda.eu prvý román v slovenčine René mláďenca príhody a skúsenosti z 18. storočia od Jozefa Ignáca Bajzu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív.

Jozef Ignác Bajza sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu ešte pred Antonom Bernolákom, ale neúspešne. Viedol s ním aj spor o prvenstvo v uvádzaní slovenčiny do literatúry. Bajzov René je dobrodružný sentimentálny román s veľmi výraznou náučnou tendenciou, ide o prvý pôvodný román v slovenskej literatúre. Som veľmi rada, že v depozitoch SNK sa nachádzajú takéto mimoriadne vzácne pôvodné publikácie a knihy s nesmierne vysokou spoločenskou hodnotou, ktoré teraz v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív môžeme sprístupňovať verejnosti“, povedala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová. 

 

Katolícky farár Jozef Ignác Bajza (1755 – 1836) je autorom satír a epigramov

O jeho mladosti sa vie málo. Vyštudoval teológiu na známom viedenskom Pázmáneu a od roku 1780 pôsobil ako kaplán pri kapitule v Trnave. V roku 1783 požiadal o miesto farára v Dolnom Dubovom, kde pôsobil až do roku 1805. V dolnodubovskom období bol Jozef Ignác Bajza literárne najplodnejší. Tu napísal a tlačou vydal prevažnú časť svojich diel. Dolnodubovská fara nebola bohatá, ale Bajza bol praktický a podnikavý človek. Farské polia obrábal vo vlastnej réžii a usiloval sa, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre tamojších roľníkov. Postavil si aj menšiu pálenicu.

 

Vstup Jozefa Ignáca Bajzu do literatúry nebol najšťastnejší

Keď v roku 1782 dokončil prvú knihu Rozličných veršov, provinciálny cenzor v Bratislave mu odmietol vydať imprimatur na dielo. Bajza rukopis odoslal do Viedne, kde ho ústredná viedenská cenzúra kladne posúdila a dielo malo vyjsť v kníhtlačiarni Jána Michala Landerera v Bratislave. Urazený bratislavský cenzor prerušil sádzanie a poslal ho s novým, ešte odmietavejším posudkom Bajzovej cirkevnej vrchnosti. Viedenský cenzor vraj asi nevedel po slovensky a preto dielo odobril. Nakoniec Rozličné verše nevyšli. Dielo tvorilo tristo epigramov, satirických sentencií o šťastí, láske, priateľstve, cnosti a mravoch, v ktorých Bajza kritizoval rôzne ľudské a spoločenské neduhy. Tento neúspech Bajzu neodradil a v roku 1782 dokončil prvý zväzok románu René mláďenca príhody a skúsenosti.

 

V otázkach cenzúry bol Bajza už opatrnejší

Domácu cenzúru obišiel a imprimatur na dielo dostal od ústredného viedenského cenzora. Dielo vyšlo v polovici roku 1784 a domáca cirkevná cenzúra mohla reagovať už iba ex post. Ústredným motívom prvého zväzku je cesta Reného z Benátok do Tripolisu. Jej cieľom je priviesť sestru Fatimu, od ktorej ho za tragických okolností odtrhli ako mladého chlapca. Na tejto dejovej schéme rozvíja J. I. Bajza celú spleť podivuhodných dobrodružstiev a exotických príhod svojho hrdinu. 28. mája 1785 dostal Bajza imprimatur viedenského cenzora aj na druhý zväzok románu a bratislavský typograf Landerer ho začal okamžite sádzať. Druhý zväzok má inú štruktúru a náplň. Skladá sa z jednotlivých epizód, príhod a skúseností hlavného hrdinu, dej sa odohráva v severnom Taliansku, Rakúsku a najmä na Slovensku. Kým prvý zväzok románu je odrazom vnútorného citového napätia autora a má ťažisko vo vymyslených exotických dobrodružstvách svojho hrdinu, druhý je výsledkom bystrého pozorovania konkrétnej skutočnosti. Jozef Ignác Bajza tu podáva ostrú kritiku spoločenských pomerov na Slovensku.

 

Na stránke SNK www.dikda.eu sa nachádzajú tieto diela Jozefa Ignáca Bajzu

Jozef Ignác Bajza – Anti-Fándly, aneb Dúwerné zmluwánj – 1789

Jozef Ignác Bajza – René Mládenca Príhodi, a Skusenosti – 1783/1785

Jozef Ignác Bajza – Práwo o Žiwenj Farárůw. Pressburg – 1787

Jozef Ignác Bajza – Cwičenj Pobožnosti z Písma Swatého – 1791

 

SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, pokračovať pravidelne aj naďalej. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

 

Autor: Miriam Michaela Štefková, hovorkyňa SNK © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn