Reklama
pondelok, 30 september 2013 00:00

SNK zdigitalizovala najvýznamnejšie diela kodifikátora spisovnej slovenčiny a významnej osobnosti Ľudovíta Štúra

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
SNK zdigitalizovala najvýznamnejšie diela kodifikátora spisovnej slovenčiny a významnej osobnosti Ľudovíta Štúra SNK zdigitalizovala najvýznamnejšie diela kodifikátora spisovnej slovenčiny a významnej osobnosti Ľudovíta Štúra

Slovenská národná knižnica zdigitalizovala a verejnosti sprístupnila na svojej stránke www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív sedem najvýznamnejších diel kodifikátora spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenských nárečí a jednej z najvýznamnejších slovenských osobností Ľudovíta Štúra. Ide o pôvodné vydania.

Ľudovít Štúr bol všestranne činnou osobnosťou prvoradého významu v slovenských dejinách, do ktorých sa zapísal najmä ako odhodlaný bojovník proti maďarizácii a bojovník za zabezpečenie základných práv Slovákov. Vlastnou básnickou tvorbou a prednáškami o slovenskej literatúre začal kliesniť cestu slovenskej romantickej poézii a literatúre. SNK má vo svojich depozitoch pôvodné vydania diel tejto významnej osobnosti, ktoré si dnes vďaka projektu Digitálna knižnica a digitálny archív môže na našej stránke pozrieť každý“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová. 

Kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, politik, publicista, redaktor a pedagóg Ľudovít Štúr sa narodil 29. 10. 1815 v Uhrovci a zomrel 12. 1. 1856 v Modre. Študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Pôsobil ako pisár na Zayovskom panstve v Uhrovci, potom ako podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave či námestník prof. J. Palkočiva na Katedre reči a literatúry čs. na evanjelickom lýceu v Bratislave. Venoval sa vedeckej publicistike, bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín a čelným predstaviteľom politických snáh a ozbrojeného Slovenského postavania. Bol jedným z hlavných organizátorov prestolných prosbopisov odovzdaných panovníckemu dvoru v roku 1842 a 1844, ktoré požadovali zastavenie maďarizácie a zabezpečenie základných národných práv Slovákov, za čo ho v roku 1843 zbavili funkcie námestníka profesora v Bratislave.

Spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom po dôkladnej príprave a konzultáciách s evanjelickou inteligenciou, bernolákovcami a po návšteve Jána Hollého kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a jeho gramatický systém a pravopis kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej (1846). Vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín (1844). V roku 1845 dostal povolenie na vydávanie Slovenských národných novín ako prvého slovenského politického orgánu s literárnou prílohou Orol tatranský. V októbri 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

 

V revolučnom roku 1848 sa zúčastnil na rokovaniach zástupcov Slovanov monarchie vo Viedni

Bol predsedom zhromaždenia čelných slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa. Bol iniciátorom vytvorenia Slovenskej národnej rady, po počiatočnom Slovenskom povstaní v septembri 1848 sa s J. M. Hurbanom ešte viac orientovali na Viedeň. Zúčastnil sa na zimnej výprave slovenských dobrovoľníkov. V roku 1849 bol jedným zo zostavovateľov prosbopisu a členom delegácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom, venoval sa vedeckej a literárnej tvorbe. Vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853) a prácu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). Predstavy o budúcnosti Slovákov i o vývoji politického života Slovanov v Európe podal v diele Slovanstvo a svet budúcnosti.

 

Na stránke www.dikda.eu sa nachádzajú tieto diela Ľudovíta Štúra

Nauka Reči Slovenskej – Prešporok – 1846
Krátka Mluwnica Slovenská – Prešporok – 1852
O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – 1832
O nároných písních a pověstech plemen slovenských – Praha – 1853
Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí – Prešporok – 1846
Spevy a Piesne Ludevita Štura – Prešporok – 1853
Kde leží naša bieda? – Martin – 1848

 

Na budúci týždeň SNK prinesie zdigitalizované rukopisy Ľudovíta Štúra

Rukopisy sa nachádzajú v Literárnom archíve SNK, medzi ktorými sa napríklad nachádza aj zatykač vydaný na Štúra, Hodžu a Hurbana. SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, pokračovať pravidelne aj naďalej. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

 

Autor: Miriam Michaela Štefková, hovorkyňa SNK © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn