Reklama
nedeľa, 06 október 2013 00:00

SNK zdigitalizovala rukopisy Ľudovíta Štúra - báseň venovanú Adele Ostrolúckej

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
SNK zdigitalizovala rukopisy Ľudovíta Štúra - báseň venovanú Adele Ostrolúckej SNK zdigitalizovala rukopisy Ľudovíta Štúra - báseň venovanú Adele Ostrolúckej

Slovenská národná knižnica zdigitalizovala a verejnosti sprístupnila na svojej stránke www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív sériu pôvodných rukopisov jednej z najvýznamnejších slovenských osobností Ľudovíta Štúra, medzi ktorými sa nachádza aj báseň venovaná Adele Ostrolúckej.

Medzi jedny z najvzácnejších dokumentov nachádzajúcich sa vo fondoch a zbierkach Literárneho archívu SNK patrí aj korešpondencia, práce a dokumentárny materiál z rokov 1829 až 1855 týkajúci sa života a práce Ľudovíta Štúra. V našich zbierkach sa nachádzajú napríklad listy Ľudovíta Štúra adresované Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi alebo Michalovi Miloslavovi Hodžovi, rukopisy Štúrových básní venovaných Pavlovi Jozefovi Šafárikovi alebo Adele Ostrolúckej. Medzi jedinečné pamiatky sa radí zápis Ľudovíta Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej alebo zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu z roku 1848“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Počet archívnych dokumentov týkajúcich sa Ľudovíta Štúra zachovaných v Literárnom archíve sa blíži k číslu 500. Medzi rozsiahlejšie rukopisy patrí Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka alebo privítacia reč Ľudovíta Štúra k študentom na katedre čs. reči a literatúry v Bratislave zo dňa 10. 9. 1842.

Kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, politik, publicista, redaktor a pedagóg Ľudovít Štúr sa narodil 29. 10. 1815 v Uhrovci a zomrel 12. 1. 1856 v Modre. Venoval sa vedeckej publicistike, bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín a čelným predstaviteľom politických snáh a ozbrojeného Slovenského postavania. Bol jedným z hlavných organizátorov prestolných prosbopisov odovzdaných panovníckemu dvoru v roku 1842 a 1844, ktoré požadovali zastavenie maďarizácie a zabezpečenie základných práv Slovákov, za čo ho v roku 1843 zbavili funkcie námestníka profesora v Bratislave.

Spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom po dôkladnej príprave a konzultáciách s evanjelickou inteligenciou, bernolákovcami a po návšteve Jána Hollého kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a jeho gramatický systém a pravopis kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej (1846). Vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín (1844). V roku 1845 dostal povolenie na vydávanie Slovenských národných novín ako prvého slovenského politického orgánu s literárnou prílohou Orol tatranský.

 

V októbri 1847 sa Štúr stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen

V revolučnom roku 1848 sa zúčastnil na rokovaniach zástupcov Slovanov monarchie vo Viedni. Bol predsedom zhromaždenia čelných slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa. Bol iniciátorom vytvorenia Slovenskej národnej rady, po počiatočnom Slovenskom povstaní v septembri 1848 sa s J. M. Hurbanom ešte viac orientovali na Viedeň. Zúčastnil sa na zimnej výprave slovenských dobrovoľníkov. V roku 1849 bol jedným zo zostavovateľov prosbopisu a členom delegácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom, venoval sa vedeckej a literárnej tvorbe. Vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853) a prácu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). Predstavy o budúcnosti Slovákov i o vývoji politického života Slovanov v Európe podal v diele Slovanstvo a svet budúcnosti.

Na stránke www.dikda.eu sa nachádzajú tieto zdigitalizované pôvodné rukopisy Ľudovíta Štúra, ako aj dokumenty týkajúce sa jeho života a práce:

Zápis v pamätníku Adely Ostrolúckej – zápis Ľ. Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej, autograf, poľsky, Dátum a miesto vzniku dokumentu: 22. 4. 1852, Viedeň
Zatykač na Hurbana, Hodžu a Štúra – tlač, slovensky, nemecky, maďarsky, Dátum a miesto vzniku dokumentu: 1848
List Ľudovíta Štúra Michalovi Miloslavovi Hodžovi – cudzí rukopis + podpis Ľ. Štúra, Dátum a miesto vzniku dokumentu: 15. 7. 1846, Bratislava
List Ľudovíta Štúra Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi – autograf, reštaurovaný, Dátum a miesto vzniku dokumentu: 21. 9. 1849, Zemianske Podhradie
Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka – autograf
Ľudovít Štúr Na Šafaříka Popis: báseň, autograf
Ľudovít Štúr O. O. Popis: báseň zo zbierky Spevy a piesne venovaná Adele Ostrolúckej, autograf, Datovanie: 1853  

Na stránke SNK www.dikda.eu sa nachádza aj sedem najvýznamnejších diel Ľudovíta Štúra: Nauka Reči Slovenskej (1846), Krátka Mluwnica Slovenská (1852), O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (1832), O nároných písních a pověstech plemen slovenských (1853), Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846), Spevy a Piesne Ludevita Štura (1853) a Kde leží naša bieda? (1848).

SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, pokračovať pravidelne aj naďalej. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

 

Autor: Miriam Michaela Štefková, hovorkyňa SNK © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn