piatok, 25 október 2013 13:29

SNK zdigitalizovala slovenské rozprávky známeho botanika a etnografa Jozefa Ľudovíta Holubyho

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Slovenská národná knižnica (SNK) zdigitalizovala a sprístupnila na svojej stránke www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív viaceré pôvodné diela známeho slovenského botanika a etnografa Jozefa Ľudovíta Holubyho, medzi nimi aj knihy slovenských rozprávok či povestí.

Po Jozefovi Ľudovítovi Holubym pomenovali okolo 20 rastlín, ktoré buď on sám určil ako nové, alebo ich po ňom pomenovali iní bádatelia. Vlastným zberom, výmenami a darmi si vybudoval tri herbáre. Botanika podnietila jeho záujem o národopis. Začal sa zaoberať aj ľudovým liečením a s ním súvisiacimi poverami a mágiou. Neskôr svoj záujem rozšíril aj o odev, ľudové umenie, ľudovú slovesnosť a zvyky. Tento rok si pripomíname 90. výročie úmrtia tejto významnej osobnosti“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Botanik a etnograf Jozef Ľudovít Holuby sa narodil 25. marca 1836 v Lubine a zomrel 15. júna 1923 v Pezinku. Študentské roky strávil na gymnáziu v Modre a na evanjelickom lýceu v Bratislave, teológiu študoval vo Viedni. Napriek tomu, že sa venoval kňazskému povolaniu, je známy predovšetkým ako botanik a etnograf. Venoval sa floristike a patril medzi najlepších uhorských znalcov rodov ostružina, ruža, jastrabník a mäta. Prvý a najvýznamnejší herbár, ktorý si založil už počas štúdia v Bratislave, mal celkove okolo 10 až 12 tisíc položiek. V roku 1883 ho predal do Budapešti a dnes sa nachádza v múzeu v Bukurešti. Svoj výskum zameral hlavne na Bošácku dolinu.

 

Pamätná izba J.Ľ. Holubyho v Zemianskom Podhradí

 

Na stránke www.dikda.eu sa nachádzajú tieto pôvodné diela Jozefa Ľudovíta Holubyho:

• Z prechádzky Pezinkom a jeho najbližším okolím
• Voda a vosk v poverách a čaroch ľudu slovenského
• Výlet do šútovskej doliny v Turci
• O rodinných menách Bošáckej doliny
• Povesti a rozprávočky z Bošáckej doliny
• Čo fígeľ, to groš a iné rozprávky

 

Rozprávka o Babe a čertovi z knihy Čo fígeľ, to groš a iné rozprávky:

BABA A ČERT

Baba šila pri okne, keď k nej priletel čert a riekol:

-          Babka, stavme sa, kto z nás dvoch prv ušije košeľu, ja či ty?

-          A čo je stávka? – pýtala sa baba.

-          Ak ja prv košeľu ušijem, dáš mi svoju dušu, ak ty budeš so šitím prv hotová, dám ti sto dukátov, - riekol čert.

-          Dobre, - povedá baba, - začnime! – a podala čertovi plátno na košeľu, klbko cverien a ihlu.

Čert si sadol k druhému otvorenému oknu a navliekol si do ihly takú dlhú cvernu, že za každým stehom vyskočil von oknom a cvernu omotal okolo stodoly a zase odmotal, skočil do izby a zase pichol do plátna. A tak ustavične s cvernou lietal okolo stodoly a naspäť ku stolíku. Baba sa ale ani na čerta neohliadla, navliekala si len krátke cverny do ihly a šila, šila tak chytro, že sa jej ruka s ihlou len tak mihala. Keď bola košeľa došitá, ukázala ju čertovi a riekla:

-          Ukáž, koľko si ušil. Ja som už hotová s košeľou!

Čert, čo sa ako pachtil a vyskakoval s cvernou von i dnu, ani polovicu košele nemal ušitej. Keď videl, že baba vyhrala stávku, vysypal jej na stôl sto dukátov a od hanby a jedu rozlial sa na kolomaž.

 

SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, pokračovať pravidelne aj naďalej. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

 

Autor: Miriam Michaela Štefková, hovorkyňa SNK © Autorské práva sú vyhradené

Jana Krivačková

Editorka Turiec Online