pondelok, 25 november 2013 21:16

Historik, spisovateľ Jozef Škultéty sa narodil pred 160 rokmi

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Historik, spisovateľ Jozef Škultéty sa narodil pred 160 rokmi Historik, spisovateľ Jozef Škultéty sa narodil pred 160 rokmi

Literárny historik, spisovateľ, redaktor a doživotný správca Matice slovenskej Jozef Škultéty bol za svoje národné presvedčenie a aktivity v prospech Slovákov za Rakúsko-Uhorska šesťkrát vo väzení. V pondelok 25. novembra si pripomenieme 160. výročie jeho narodenia.

Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch

Ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Jozef Škultéty sa narodil 25. novembra 1853 v rodine kožušníckeho majstra. Rodák z gemerskej obce Potok v Revúcej absolvoval tri ročníky učiteľskej preparandie a prešiel aj školou národného uvedomenia. Štátnu učiteľskú skúšku zložil v Kláštore pod Znievom. Učil v Sučanoch a vo Vrútkach, od jesene 1874 navštevoval v Budapešti tzv. pedagógium, prípravu učiteľov pre meštianske školy, a to jazykovedné a historické oddelenie. V roku 1876 sa stal budapeštianskym dopisovateľom Národných novín.

Na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote svojmu predstavenému pomáhal pri zostavovaní školských učebníc. V októbri 1879 opustil výnosnú štátnu službu, prešiel do Martina a nastúpil ako úradník do banky Slávia. Rozhodol sa tak preto, aby sa mohol slobodnejšie venovať národnej a literárnej práci. So Svetozárom Hurbanom Vajanským v roku 1881 redigoval prvý ročník obnovených Slovenských pohľadov, v roku 1882 sa stal redaktorom Národných novín. V ich redakcii zotrval do roku 1919. Do redakcie Národných novín sa nakrátko vrátil ešte v roku 1927. V rokoch 1890-1916 redigoval Slovenské pohľady a v roku 1893 sa stal aj ich vydavateľom. Kratší čas redigoval i Slovenskú knižnicu (1882), časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1908-1909), neskoršie Letopis Matice slovenskej (1920) a Zborník Matice slovenskej (1932-1934). Pre tlačové priestupky a politické postoje ho šesťkrát odsúdili na kratšie tresty do väzenia. Slovenských novinárov zastupoval na slovanskom kongrese konajúcom sa v roku 1902 v Ľubľane (dnes Slovinsko).

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky v roku 1918 pôsobil ako expert pre slovenské veci na mierovej konferencii vo francúzskej metropole Paríži (1919), v tom istom roku sa stal aj doživotným správcom Matice slovenskej (MS), profesorom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1921) a čestným doktorom Karlovej univerzity v Prahe (1921). Na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života pôsobil aktívne do vysokej staroby. Ešte v roku 1938 prijal funkciu predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Do literatúry vstúpil ako prozaik. Prvými pokusmi spadajúcimi do čias štúdií na revúckej preparandii sa prihlásil ku skupine mladých autorov združených okolo almanachu Napred. Jeho prozaická tvorba bola však príliš závislá od pseudoromantizmu tzv. matičného obdobia. Publikoval ju v časopisoch Dennica, Dunaj, Národný hlásnik, Orol, Národné noviny i v almanachu Napred. V rokoch 1871 až 1886 uverejnil okolo 40 titulov prózy. Sám hodnotil svoju prozaickú tvorbu ako službu národu.

Realizmus do slovenskej literatúry programovo uvádzal i svojimi prekladmi ruských autorov. Ako literárny historik sa prejavoval najprv len príležitostne, neskôr uverejňoval výsledky svojho bádania v rubrikách Opravy textov literárnych diel a Príspevky a doplnky k životopisom slovenských spisovateľov. Veľkú pozornosť venoval najmä obdobiu národného obrodenia, v rámci ktorého hodnotil význam bernolákovskej literatúry. Baťko Jozef Škultéty, lebo tak je Škultéty azda už naveky zapísaný do národného povedomia i histórie, zomrel 19. januára 1948 v Martine. Dožil sa pekných 94 rokov. Pochovaný je na martinskom Národnom cintoríne.

 

Autor: TASR © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne