Reklama

Zobrazenie položiek podľa značky: Slovenská národná knižnica

Slovenská kinematografia má nový film – tragikomickú road movie STANKO. Žánrová snímka scenáristu a debutujúceho režiséra Rasťa Boroša vznikala tri a pol roka a nakrúcala sa prevažne v pôsobivých talianskych mestečkách. Okrem Petra Kočana hrajú vo filme samí neherci, Slováci aj Taliani. STANKO je svojou témou univerzálny, je príbehom dvoch ľudí z okraja spoločnosti, ktorých spojí náhoda a cesta za šťastím. Premiéra filmu otvárala 11. apríla 2016 Týždeň slovenského filmu, do kín vstupuje 14. apríla  2016.

Ľudia si väčšinou zapamätajú len meno prvého, ostatní upadnú do zabudnutia, alebo si zápis do ľudskej pamäte musia ešte niečím výnimočným zaslúžiť. Lajku, Gagarina či Armstronga si pamätajú všetci, ich nasledovníkov už len niektorí. Prvé letecké zábery, články o vetroplavectve, živote vo vesmíre či knihy Julesa Verna sú súčasťou depozitov Slovenskej národnej knižnice (SNK), ktoré prešli do digitálnej podoby.

Slovenská národná knižnica (SNK), ktorá za posledné štyri roky prešla cestou výraznej modernizácie a vstúpila tak do digitálnej budúcnosti, mení svoje logo. Nové symboly zdôraznia jej modernú úlohu vo svete kníh a nové postavenie v digitálnej ére.

utorok, 15 marec 2016 21:55

Prvých dvanásť statočných političiek

Zatiaľ čo v roku 1906 sa v Rakúsko – Uhorsku len uvažovalo o zmene volebného zákona a zvažovalo sa i to, či ho dostanú analfabeti a ženy, na Novom Zélande už ženy mohli voliť dávno. U nás sa tak stalo až v roku 1920. A do poslaneckých kresiel vtedy zasadlo aj prvých 12 statočných žien.

Slovenská národná knižnica dnes na verejnom odpočte bilancovala rok 2015. Úspešne ukončila najväčší národný projekt digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva a jej generálna riaditeľka bola zvolená do orgánov dvoch významných medzinárodných organizácií – CENL a IFLA.

piatok, 15 január 2016 22:29

Čo sa o Vajanskom v knihách nepíše

Vo väzení najmä tvoril ale aj kŕmieval vrabce a sledoval, ako tiahnu divé husi. Spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský bol však aj odporcom emancipačných ženských snáh a sekundantom v súboji, ktorý sa odohral medzi Jozefom „baťkom“ Škultétym a Gyulom Bereczom.

Vedec, doktor, politici i zbojníci – aj takí boli predkovia Jána Jessenia z Turčianskeho Jasena. Slováka, ktorý v Prahe vykonal prvú verejnú pitvu v našich končinách a skončil na popravisku s vytrhnutým jazykom.

Anjelik, zimná krajinka, dáma so šampanským ale aj nahé dietky a úryvky z kolied zdobili líc našich vianočných pohľadníc začiatkom 20. storočia. Rovnako aj partitúry vianočných kolied z druhej polovice 17.storočia, či vinše v dobovej tlači nájdete vo fondoch Slovenskej národnej knižnice (SNK).

Podľa povier je jeden deň v roku, kedy žena nemohla pracovať a mohla mať celý deň ruky založené - na svätú Luciu. Práve 13. december bol magický deň, ktorý sa silno spája s bosoráctvom, mágiou, čarodejníctvom.

V posledných rokoch sa na Slovenskú genealogicko-heraldickú spoločnosť v Martine častejšie obracali záujemcovia, túžiaci vedieť viac o predkoch, o ktorých sa v rodine veľa nevedelo alebo nehovorilo. Tak vznikla konferencia Iní v našich rodinách, venovaná sirotám, nemanželským deťom, delikventom či iným „iným“ v našich rodinách. Konala sa 28. – 29. októbra 2015 v Slovenskej národnej knižnici.

Strana 6 z 22