Reklama
štvrtok, 05 december 2013 23:31

S Michaelou Králikovou o varení a rodine Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
S Michaelou Králikovou o varení a rodine S Michaelou Králikovou o varení a rodine

Prvý decembrový utorok v Hoteli Turiec patril pokračovaniu úspešného podujatia s názvom “Dnes varím JA“. Hostí previedla večerom mladá ambiciózna šéfkuchárka Mgr. Michaela Králiková, ktorá sa zviditeľnila najmä vďaka svojej účasti v televíznej šou MasterChef. Michaela sa medzičasom stala šéfkuchárkou reštaurácie Kozí Vŕšok v Ivachnovej a vydala aj úspešnú knihu svojich obľúbených receptov. Gastronómii sa venuje naplno. Okrem účinkovania v televíznych reláciách a prispievania do časopisov, má aj vlastný blog o varení. Svoje kuchárske umenie rada prezentuje aj osobne, ako tomu bolo aj počas tohto večera

Michaela Králiková ponúkla hosťom originálne štvorchodové menu, pričom prípravu podávaných jedál divákom názorne predviedla a podelila sa s nimi o vzácne kulinárske rady. Gurmánsky zážitok  umocnili vína z vinárstva ELESKO, vybrané špeciálne k jednotlivým chodom. Varenie bolo venované lokálnej gastronómii a sezónnym surovinám a Michaele sa podarilo dokázať, že aj z našich tradičných surovín sa dajú vyčariť netradičné jedlá.

V úvode si hostia pochutnali na cviklových raviolách s ovčím syrom a krémovej polievke zo sladkých zemiakov a šošovice. Hlavné jedlo ponúklo zaujímavú kombináciu pošírovanej diviny na červenom víne s krupkovým rizotom a glazovanou zeleninou. Zlatou bodkou za delikátnou večerou bolo perníkové crème brȗlée s gaštanovým brownie. Spestrením večera bol malý kvíz. Výhercovi, ktorý správne odpovedal na otázku ohľadne výroby pesta, venovala Michaela svoju knihu Moje obľúbené recepty. Posedenie pri príjemnej hudbe pokračovalo ochutnávkou vín a syrov.

 

Ako dlho Vám trvá príprava štandardného štvorchodového menu? Na podujatiach venovaných zážitkovej gastronómii ako bolo to dnešné v Hoteli Turiec spolupracujete so zamestnancami kuchyne danej reštaurácie?  Alebo máte vlastný tím?

Príprava prebieha od rána. Väčšinou to zabezpečujeme na klasickom zázemí, takže popritom reštaurácia štandardne funguje. Málokedy je kvôli takémuto podujatiu odstavená bežná prevádzka. Bolo by to zbytočné a asi aj zbytočne nákladné. Takže počas dňa musíme zvládnuť aj objednávky á la carte a všetko ostatné, a popritom si chystať veci. Nemám svoj tím, vždy sa musím asimilovať. Je to niekedy zvláštne, ale na druhej strane veľmi obohacujúce. Človek sa musí naučiť spolupracovať s novými ľuďmi, no zároveň má možnosť vidieť ako fungujú iné kuchyne, aké sú priority a kľúčové hodnoty. V každej firme sú iné. V prípade Hotela Turiec všetko prebiehalo hladko, zamestnanci spolupracujú ako tím a po celý čas mi ochotne a iniciatívne pomáhali.

 

Vo svojej ponuke máte rôzne tematické večery so zameraním na medzinárodné aj slovenské špeciality.  Zaznamenávate v súčasnosti väčší záujem o zahraničnú kuchyňu alebo o tú lokálnu?

Je veľký rozdiel v jednotlivých regiónoch Slovenska, záleží aj o akú klientelu a sociálnu skupinu sa jedná.  Stále je veľký záujem o rôzne zahraničné veci, hlavne od ľudí, ktorí cestovali a chcú danú kuchyňu ochutnať znova aj na Slovensku. Veľmi populárne sú teraz východné ázijské kuchyne. Záujem je o kórejské či thajské večery. Ľudia už ani tak nefandia kuchyniam ako je talianska, francúzska či španielska. Tie už poznajú. Ale mám aj pocit, že  fajnšmekri, ktorí už  okúsili všetky možné kuchyne aj tie, o ktorých som hovorila, chcú zase vyskúšať niečo nové zo slovenskej kuchyne. Mám pocit, že stále viac ide do popredia trend sezónneho a lokálneho. Je to podobné ako v móde alebo umení. Oblasť gastronómie má takisto svoje trendy. A tým súčasným je naozaj lokálna a sezónna kuchyňa. To vnímam naozaj aj v Spojených štátoch amerických, kde mám nejaké partnerstvá. V podstate tie najmodernejšie americké reštaurácie majú vlastné záhradky aspoň na bylinky a sami si pestujú aj základnú zeleninu.

 

Čo sa týka zahraničnej kuchyne, ktorá je Vám osobne najbližšia?

Keďže sme žili na Floride, ulahodili mi americké veci ovplyvnené juhom, Mexikom. Mexická kuchyňa je moja veľmi obľúbená. Prišla som na chuť aj thajskej, a to práve preto, že mám rada netradičné chute, vône a rôzne spojenia, ktoré sú pre túto kuchyňu typické.

 

V súčasnosti sa venujete množstvu rôznych aktivít. Ste šéfkuchárkou, autorkou kníh, prispievateľkou do časopisov, varíte pred kamerami. Ako to stíhate?

Prvoradá pre mňa bude vždy rodina. Priority mám nastavené tak, že na prvom mieste sú deti. Sú ešte malé a prácu sa snažím plánovať si tak, aby som nemusela robiť niečo na úkor mojich priorít. Čo sa týka mojej práce chcela by som byť stále na voľnej nohe. To, že sa živím sama sebou, svojim menom, ktoré som si nejakým spôsobom vybudovala a stále budujem, vnímam ako osobné podnikanie. Najťažšie na tom nie je sa tam dostať ani spadnúť, ale udržať sa. To je to najnamáhavejšie, ale snažím sa. Veľa ľudí vidí len to pozlátko, slávu. Málokto si uvedomí koľko je za tým driny.

 

Čomu bude venovaná Vaša ďalšia kniha? V čom bude odlišná od tej predošlej?

Predošlá kniha bola venovaná mojim obľúbeným jedlám. Neboli to len slovenské jedlá, bolo to naozaj medzinárodné, ovplyvnené aj cestovaním. Táto ďalšia kniha by mala byť venovaná práve slovenskej lokálnej kuchyni a slovenským vínam. Pôjde o slovenské jedlá z klasických surovín pripravené netradičným moderným spôsobom. Kniha bude pozostávať z piatich oddelených kapitol: predjedlá, polievky, hlavné jedlá mäsité aj bezmäsité a dezerty. V každej kapitole by som chcela mať 20 receptov. Ku každému receptu bude spárované nejaké slovenské víno.

 

Ako si Vaše deti zvykli na bežnú stravu v škôlke po tom, čo sú zvyknuté na vysokú úroveň Vášho varenia?

Priznám sa, že môj syn nie je veľkým fanúšikom zážitkovej kuchyne. Moje deti milujú perkelt, kurča s tarhoňou, guláš. Toho sa nevedia dojesť. Oni sú klasickí slovenskí stravníci. Určite raz za čas, hlavne pre návštevy, pripravujem aj doma zážitkové večere, ale inak doma varím tak úprimne, rustikálne. Mám rada aj pečenie. Čo sa týka mojej rodiny, reštauračné stravovanie sa snažím veľmi obmedziť, som zástancom varenia doma, aj ma to veľmi napĺňa. Mám pocit, že keď varím vo veľkom tak sa v tom stráca to domácke.

 

Momentálne pôsobíte na Liptove. Bývate tam spolu s rodinou?

Áno, presťahovali sme sa z Bratislavy. Ja pochádzam z Trenčína, manžel z Košíc. Osem rokov od skončenia vysokej školy sme žili v Bratislave. Vyštudovala som teológiu a prekladateľstvo a stále mi to ostalo v srdci. Raz sa k tomu chcem vrátiť a to, čomu sa momentálne venujem vnímam ako svoj dar, talent, možno poslanie. Verím, že každý človek má nejaké poslanie a nemusí byť celoživotné. Môžu to byť krátkodobé životné ciele. Nezameriavam sa na to, čo budem robiť o 20 rokov, ale na to, čo bude tento rok a potom uvidím čo ďalej. Kým budem mať čo dať slovenskej gastronómii tak sa tomu budem venovať. A keď budem cítiť že stačí , zameriam sa na niečo iné. Našťastie sa ešte mám k čomu vrátiť.

Dnes varím Ja s Michaelou Králikovou - Hotel Turiec

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené

 

Miroslava Kováčová

Editorka Turiec Online

Reklama