streda, 07 január 2015 10:09

Simona Čechová: Za najväčší úspech považujem to, že mi ľudia nechávajú pri ilustrovaní voľnú ruku

Ohodnotiť túto položku
(15 hlasov)
Simona Čechová: Za najväčší úspech považujem to, že mi ľudia nechávajú pri ilustrovaní voľnú ruku Simona Čechová: Za najväčší úspech považujem to, že mi ľudia nechávajú pri ilustrovaní voľnú ruku

Meno mladej slovenskej ilustrátorky Simony Čechovej sa spája s mnohými atraktívnymi projektmi. Jej kresby plné fantázie a citu pre detail sa objavujú na pohľadniciach, zápisníkoch, etiketách, plagátoch či v rôznych magazínoch. Nedávno svoje ilustrátorské schopnosti využila pri tvorbe detskej omaľovánky a deti sa už teraz môžu tešiť aj na jej ďalší originálny počin.

Ako dlho sa ilustrovaniu venuješ a čo ťa k nemu priviedlo? Si ilustrátorkou na "plný úväzok"? 

Pamätám si, že na základnej škole mi išla najviac výtvarná výchova, nevenovala som tomu však nejakú pozornosť, pretože som to vnímala skôr ako hobby a nie ako niečo, čo by ma v budúcnosti vedelo uživiť. Aktívnejšie som začala kresliť až na univerzite, kde som študovala reklamný dizajn. Môj profesor vo mne videl asi viac ilustrátorku ako grafičku a veľmi ma v tom podporoval. Nakoniec som vyštudovala medzinárodný marketing, čo ma momentálne aj živí, čiže nie, nie som ilustrátorka na plný úväzok. Stále sa neviem rozhodnúť či je to dobré alebo nie. Nevýhoda je tá, že nemám na kreslenie toľko času, koľko by som chcela, no na druhej strane nie som od kreslenia finančne závislá a tak si môžem vyberať projekty, ktoré ma naozaj oslovia a nie som nútená robiť na niečom s čím nie som úplne stotožnená.

 

Pracuješ na mnohých projektoch, tvoje ilustrácie sa objavujú na rôznych produktoch, vytvorila si klip... Môžeš priblížiť čo všetko máš za sebou a čo z toho ti je najbližšie?      

Videoklip ku skladbe Harom Kerom bol praktická časť mojej bakalárskej práce. Dá sa to považovať za nejaký “miľník” odkedy kreslím, veľmi ma to naštartovalo, malo to príjemné ohlasy, poposielala som to na pár festivalov po Európe a odvtedy sa mi zatiaľ každý rok niekto ozval, či ho môžu premietať. To človeka poteší a nakopne do ďalšej tvorby. Potom som kreslila len šuflíkové veci, voľnú tvorbu, no po čase si našli svoju cestu, niektoré v podobe pohľadníc, zápisníkov alebo sa zúčastnili nejakých výstav. Snažila som sa hlavne vytvoriť portfólio, na základe ktorého by som mohla ďalej niečo stavať, nejako sa prezentovať. Keď človek robí niečo veľmi rád a s láskou tak nejako automaticky priťahuje príležitosti, teda aspoň u mňa to tak je, že ma ľudia oslovujú na spoluprácu a zatiaľ to boli veci mne blízke ako napríklad ilustrácie pre Egreš magazín, pre Pyré magazín, plagát pre Pecha Kucha Night alebo omaľovánka pre UVEA mediklinik v Martine.                

 

Ako tvoje ilustrovanie prebieha? Čo ťa inšpiruje?        

Čo ma inšpiruje? Pri voľnej tvorbe ale aj pri veciach na mieru ma inšpirujú bežné veci zo života, ktoré počujem alebo vidím, spomienky z detstva alebo sny, ktoré si zapisujem a spätne sa k nim vraciam. Keď mám v hlave už nejaký nápad a sadám za stôl s tým, že idem kresliť, pustím si hudbu, ktorá sa mi k tomu hodí a vie ma naladiť na tú tému. Napríklad pri omaľovánke pre UVEA som väčšinou počúvala This is the kit alebo Russian Red, čiže takú príjemnú mäkkú hudbu. Ak by som si pustila Massive Attack alebo Autechre, ktorých mám tiež rada, tak by sa tie zvieratká asi menej usmievali, možno by sa aj navzájom pojedli :) Pri veciach na mieru sa samozrejme odrážam od zadania a keďže ma ľudia oslovujú na základe môjho portfólia, tak už vedia, čo asi môžu očakávať. Povedia si čo chcú, ale to, ako to spracujem už nechajú na mne. Na začiatku sa mi stalo, že mi zákazník diktoval čo a ako nakresliť, posielal mi jpg-čka z googlu aby mi ukázal ako to presne chce, dával mi prekresliť rôzne maličkosti. To bolo trápenie. Ale on nepotreboval ilustrátora, on potreboval človeka, ktorý mu len niečo prekreslí podľa nejakej predlohy. Za môj najväčší úspech považujem, že som sa prepracovala do štádia, kedy mi ľudia veria a nechávajú mi voľnú ruku.         

 

Ako vznikala omaľovánka Piknik? Kto vymyslel príbeh o zvieratkách so zlým zrakom? Na čo všetko sa v nej deti môžu tešiť?   

Piknik je zatiaľ môj najmilší projekt na ktorom som robila. Klinika UVEA ma oslovila s tým, že by chceli niečo pre deti, ktoré k nim chodia na vyšetrenia. Buď knižku alebo omaľovánku. Ja som sa hneď chytila toho nápadu s omaľovánkou, pretože už nejaký čas som nad vytvorením niečoho takého premýšľala. Tie začiatky boli ťažké pretože príbeh som mala vymyslieť aj napísať ja. S písaním som nemala vôbec žiadnu skúsenosť, takže som sa toho trochu bála. Nemohlo to byť príliš komplikované a dlhé, aby sme úvod, zápletku a záver zmestili na dohodnutých 10 strán.

Vtedy som mala pocit, že napísať niečo dlhšie je oveľa jednoduchšie. Ale myslím si, že nakoniec to dopadlo celkom dobre. Príbeh mal byť nejakým spôsobom prepojený s témou očí a tak sa to celé točí okolo chudáka jazveca, ktorý dobre nevidí. Potkýna sa, je samá modrina a jazva, nechá sa okabátiť diviakom a pokazí kamarátom radosť z pripravovaného pikniku a to len kvôli tomu, že sa hanbí a bojí sa ísť k očnému lekárovi. Príbeh je o priateľstve a pomáhaní si. Deti sa v omaľovánke zoznámia s doktorom Králikom, ktorý jazvecovi jeho problém pomôže vyriešiť a ktorého potom naozaj nájdu aj v ambulancii na klinike UVEA. Súčasťou omaľovánky sú nálepky a hra “Nájdeš 10 rozdielov?“. 

Na čom pracuješ momentálne a čo chystáš v najbližšej dobe?

Momentálne pracujem na ďalšej krásnej veci pre UVEA Mediklinik, bude to pexeso. Je to zasa niečo, čo som plánovala vytvoriť už dávnejšie. Asi by som si mala dávať pozor čo si prajem, pretože sa mi moje malé sny začínajú plniť.

 

Autor: Mira Kováčová, foto: UVEA Mediklinik, Simona Čechová - http://www.simonacechova.com © Autorské práva sú vyhradené

 

Miroslava Kováčová

Editorka Turiec Online

Doprava v regióne