utorok, 11 august 2015 23:54

Šikovné ruky Anny Lučanskej premenia šúpolie a kraslice na vkusné ozdoby

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Šikovné ruky Anny Lučanskej premenia šúpolie a kraslice na vkusné ozdoby Šikovné ruky Anny Lučanskej premenia šúpolie a kraslice na vkusné ozdoby

Anna Lučanská pochádza z Blatnice, no už vyše 30 rokov býva v Martine. Tu vyrába kraslice a výrobky zo šúpolia. Umenie má v rodine, pretože sa mu venuje aj jej syn, ktorý maľuje, dekoruje lyžičky a pomáha jej navŕtavať vajíčka.

 

Ako dlho sa venujete tomuto remeslu?

 

„Robím to už asi 12 - 13 rokov. Zo šúpolia vyrábam bábiky, húsky, ovečky, myši na magnet, vtáčiky. Nie sú to len postavičky. Robím aj madeirové kraslice a aj richelieu.“

 

Čo Vás viedlo k tomuto umeniu?

 

„Prišla som k tomu tak, že som takéto výrobky videla, no moc ma to neoslovilo. U mamy som si našla Dorky, to boli kedysi časopisy. Tam to bolo znázornené, boli tam pofotené obrázky, rozkreslené návody na bábiky, vtáčiky. Podľa toho som to skúšala robiť.“

 

Pomáhal Vám niekto v začiatkoch alebo ste sa to všetko učili sama?

 

„Sama. Skúšala som to, tie prvé boli kostrbaté, ale pomaličky sa to vyformovalo. Keď som chodila na jarmoky alebo keď som bola v obchode v suveníroch, tak som pookukávala, že čo asi a kde, aby som vedela ako sa robia rukávy, aby boli bábiky rovnako veľké. Zo začiatku som to mala tak, že niektorá bola väčšia, niektorá menšia. Nevedela som si zohnať hlavičky, tak som si ich vyrezávala z polystyrénu, to bolo tiež kostrbaté. Nakoniec som si začala formy kupovať, aby boli rovnaké.“

 

Aký je Váš proces tvorby? Kreslíte si návrhy alebo hneď vyrábate?

 

„Nekreslím, rovno to robím. Bábiky sú vlastne všetky také isté. Hlavička, ruky, telo a sukne sú rovnaké.“

 

 

Prezraďte nám, aký je proces výroby takej bábiky?

 

„Keď nazbieram šúpolie, tak si ho vysuším. Pred spracovaním si ho namočím do vody, do saponátu, aby sa odmastilo. Špinavé časti používam na menšie veci – na rukávy, sukničky, klobúčiky alebo na zásterky, aby to bolo farebnejšie. Aby sa šúpolie nelámalo, namočím ho a pekne sa z neho dá tvarovať. Začnem od hlavičky, použijem na ňu jemné šúpolie. Pod krkom sa to zviaže, aby sa hlavička nerozpúšťala. Z tenkého šúpolia sa urobí krk a potom ruky. Do rúk sa dáva drôtik, ktorý sa omotá šúpolím, na konci sa zviaže, aby sa šúpolie nerozpúšťalo a nestrapkalo. Na vytvarovanie rukávcov mám pomôcku, pretože bez toho by neboli také pufkaté. Potom sa urobí telíčko, vatou sa vypchá bruško a prsia a potom sa robí sukňa. Tá sa robí aj zo špinavšieho šúpolia a zo zvyškov. Keď je bábika celá urobená, nechá sa zaschnúť, aby sa vysušila. Potom sa jej dotvoria vlasy, niečo sa dá na hlavu, prípadne do ruky.“

 

Ako dlho trvá vyrobenie jednej bábiky?

 

„Keď máte pohodu a ide vám to jednoducho, netrhá sa šúpolie, tak aj trištvrte hodiny. Bábika ale nie je kompletná, je bez vláskov a bez toho, že má niečo v ruke. Horšie sú už tie dorábky.“

 

Niektoré bábiky majú farebné oblečenie. Čím to zafarbujete?

 

„Farbím to farbou na látku. Niektoré nechávam prírodné, ktoré sú bordové, zelené. Farbím to, aby to bolo také sviežejšie. Pri krojovaných bábikách používam vyšívané stuhy namiesto zásteriek.“

 

Vyrábate častejšie na zákazky alebo podľa svojej fantázie?

 

„Väčšinou podľa svojich nápadov. Vyrábam aj na zákazky, napríklad také krojované alebo hocičo na vyžiadanie.“

 

Mali ste zákazky aj v zahraničí?

 

„Veľa bábik ide do Japonska. Tam idú červené s čiernymi vlasmi, s klobúkom -  všetko sú to huslistky. Teraz tam išlo ale aj 5 kvetinárok s kytičkami, košíkmi s kvietkami. Mala som aj anjelikov v Anglicku. Vo Vancouveri mám vajíčka, kraslice, aj veci zo šúpolia. Naposledy si pán objednával ľudové bábiky do Taiwanu.“

 

Považujete výrobu Vašich diel aj za relax alebo oddychujete úplne iným spôsobom?

 

„Toto je pre mňa relax. Je to taký oddych, pri ktorom človek vypne. Poteší vás, že človek dokáže urobiť peknú vec z odpadu.“

 

Majú ľudia možnosť niekde Vaše diela vidieť? Vystavujete ich? Alebo sa zúčastňujete nejakých akcií?

 

„Na výstavy nechodím, len na príležitostné jarmoky v Martine, do skanzenu a po okolí.“

 

Ako vnímate toto remeslo v spojitosti s mladými ľuďmi? Majú o to aj oni záujem?

 

„Skôr to kupujú. Robila som aj taký kurz pre deti, len neoslovilo ich to až tak. Boli moc malé na to, aby sa niečomu takémuto venovali. Robili sme úplne jednoduchých anjelikov, no viac pri tom obsedeli ich mamičky. Kurz bol pre detičky vo veku do 10 rokov, ale boli na to asi moc malé.“

 

Plánujete robiť podobné kurzy aj v budúcnosti?

 

„Robila som len jeden ten kurz, pre Centrum voľného času Božej tváre na Severe. Zatiaľ ma nikto o nič takéto neoslovil. Keď som na trhu v skanzene, tak si zoberiem šúpolie so sebou a vyrábam ružičky. Kto by chcel, ukážem ako. Väčšinou sú to ale malé deti.“

 

 

Autor: Mgr. Lucia Ertľová © Autorské práva sú vyhradené

 

Mgr. Lucia Kuželová

Prispievateľka Turiec Online

Administratívna pracovníčka, Obecný úrad Kláštor pod Znievom.