utorok, 09 február 2016 14:59

Milan Schwendt: plávanie je môj celoživotný šport

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Milan Schwendt: plávanie je môj celoživotný šport Milan Schwendt: plávanie je môj celoživotný šport

V krytom bazéne v Martine, s pravidelnosťou a húževnatosťou jemu vlastnou, odkrajuje svoje tréningové kilometre najstarší Turčiansky aktívny pretekár - plavec, 78 ročný Milan Schwendt, ktorého plavci inak neoslovia ako Miňo.

 

Pod odborným okom a vedením trénera Branislava Hakela, v Turčianskej plaveckej škole pre dospelých, sa ako člen KPM Turčianski vlci usilovne pripravuje na ďalšiu svoju plaveckú sezónu. Rád by nadviazal na úspešný rok 2015, kedy okrem iných ocenení, získal na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska v plávaní Masters v Košiciach, dve zlaté medaile vo svojej kategórii 75 – 79 ročných, a to v disciplínach 50 m a 100 m voľný spôsob. Po tréningu pri čaji sme ho požiadali o rozhovor a on s úsmevom „no dobre teda“ - privolil.

 

 

V mojej DNA by ste určite identifikovali habánsko - zamagurský pôvod," začal na úvod. „Narodil som sa v roku 1937, otcovi Mikulášovi a matke Vilme, v starorodičovskom dome v Starej Ľubovni. Vraj vtedy sa ma každý z rodiny dotkol, aby mi „odovzdal“ časť svojej energie. Iste z tejto sily čerpám dodnes. Nie náhodou sa tvrdí, že rozhodujúcou etapou, v ktorej sa formuje budúcnosť jednotlivca, je obdobie detstva a dospievania, vo vzájomnej spätosti s rodinou a prostredím,“ skonštatoval a usŕkol si z čaju.

 

Pochádzam z viacdetnej rodiny, bol som najstarší spomedzi piatich súrodencov a do svojich 18-tich rokov som vyrastal v Poprade. Vtedy to bolo malé 6-tisícové mestečko, ktoré si zachovávalo svoj tradičný ráz a zvyky. Čím väčší je časový odstup, tým sú spomienky krajšie, aj keď doba môjho detstva nebola ľahká. Bola poznamenaná nedostatkom a druhou svetovou vojnou s jej ničivými dôsledkami,“ na malú chvíľku sa zamyslel a odmlčal, akoby sa v spomienkach vrátil v čase. „Popradským národným športom bol odjakživa hokej,“ opäť pokračoval a oči sa mu rozihrali. „Tuhé podtatranské zimy zmenili početné močiare i samotnú rieku na prírodné klziská a ponúkali nám, detvákom, úžasné možnosti na rôzne hry, šantenie, zábavu a to bola liaheň hokejistov ako vyšitá ... a odtiaľ rovno do sokolovne, kde nás pán Javůrek, český Sokol, zaúčal do tajov športovej gymnastiky. S veľkou vďakou naňho spomínam, veď práve športová gymnastika stala sa v budúcnosti mojím silným športovým odvetvím," pokračuje.

 

17 – ročný Milan a jeho gymnastický prednos v zostave prostných

 

"Z Popradu pochádzal aj bývalý rekordér v skoku do diaľky z čias prvého Slovenského štátu, Laco Husár. Bol pre mňa magnetom, z ktorého som nespúšťal oči. Moja bežecká výbušnosť mi umožňovala dosahovať na ten čas slušnú výkonnosť v skoku do diaľky, ktorú som prezentoval i na krajských majstrovstvách stredných škôl,“ prezrádza plavec.

 

Miňo, ale ako a kedy si sa dostal k plávaniu?“ – nedalo sa nám opýtať. „Mal som vtedy tuším 12 či 13 rokov, keď sa mi podarilo preplávať cca 20 m v tečúcej rieke Poprad. Bolo to len také živelné vyčíňanie malých šarvancov, ktorí sa pokúšali udržať na hladine pomocou jednoduchej techniky napodobňujúcej psíka alebo žabku. Vtedy ešte neexistovali kryté bazény a o organizovanom plaveckom výcviku, tréneroch plávania ani vidu - ani slychu,“ pousmial sa a pobavene na nás žmurkol. „Po ukončení základnej školy v r. 1952 prihlásil som sa na gymnázium do Kežmarku a to hlavne preto, lebo tam šiel študovať aj môj najlepší kamarát Ivor. Počas gymnaziálnych liet sme spolu a s partiou chodili cez prázdniny táboriť k obci Vyšné Ružbachy, do bezprostrednej blízkosti nádherného plaveckého areálu," hovorí. 

 

"Okrem plávania, slnenia, hier a balenia dievčat sme tam okukávali plaveckú techniku od košických plavcov, ktorí tam chodili každoročne na sústredenia. A k slovu sa dostali aj skoky do vody, nakoľko v Ružbachoch bol skokanský mostík s tromi výškovými úrovňami," usmieva sa.

 

 

"Leto a letné prázdniny som si užíval, ale miloval som aj zimu a sneh. V priebehu štúdií v Kežmarku som sa spoznal s vynikajúcim esom vtedajšieho československého zjazdového lyžovania Zbyňkom Mohrom. Blízke Vysoké Tatry sa stali pre mňa výzvou a ja som sa upäl i na biely šport, ktorý dominoval v priebehu celého môjho života. Neučaroval mi iba zjazd, ale aj starodávna forma lyžovania, dnes by sme to nazvali ski touring. Proste vyšliapali sme si pod Priečne sedlo a potom doleeeee ... nádherný zjazd v hlbokom prašane. Lyžovanie som zbožňoval a určite mi dalo veľa, ale za svoju vášeň som zaplatil dosť vysokú daň vo forme viacerých úrazov, ktoré dnes viac ako inokedy pociťujem. Vyplývali predovšetkým z nedostatočnej bezpečnosti starého lyžiarskeho vybavenia a z nerozvážnej mladosti, dravosti a riskovania, cítiac adrenalín až niekde v krku,“ zhlboka sa nadýchol a ja som po prvýkrát uvidel v jeho očiach bezradnosť a melanchóliu. Objednali sme si druhý čaj a chvíľku sme sa bavili len tak „o počasí“ ... netrvalo však dlho, znovu sa pousmial a vrátili sme sa k rozhovoru. 

 

„Po maturite som sa rozhodol pre štúdium na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (predchodca FTVŠ UK), odbor telesná výchova – jazyk slovenský. Zameranie môjho vysokoškolského štúdia bola oblasť, ktorá ma naplno zaujala, fascinovala, napĺňala radosťou a umožnila mi vyniknúť. Okrem samotného štúdia som sa ako absolvent základnej hudobnej školy uplatnil ako člen ľudovej hudby vo folklórnom súbore Pedagóg. Dnes už s určitou dávkou nostalgie spomínam na početné vystúpenia hudobných a tanečných súborov a priateľstvá z dávnych študentských čias," rozpráva.

 

Folklórny súbor pri JSŠ Poprad, na fotke prvý zľava huslista Milan

 

V roku 1960 nastúpil ako absolvent na základnú vojenskú službu do moravského mesta Kroměříž k tankovému útvaru, kde ho vycvičili za veliteľa tankovej čaty. "Mojim prvým pracoviskom sa stala Stredná priemyselná škola v Martine, kde som nastúpil 1. septembra 1959. O pracovné miesta vtedy nebola núdza, ale každý absolvent bol povinný nastúpiť tam, kde ho potrebovala spoločnosť. Neskôr som učil aj na Gymnáziu vo Vrútkach, tu som nastúpil v roku 1974," opisuje.

 

"K svojej učiteľskej práci som vždy pristupoval zodpovedne, ale na druhej strane som ju bral ako hobby. Počas mojej učiteľskej praxe bola telesná výchova vecou záujmu značného percenta študentov. V tom čase boli všeobecne fyzicky zdatní, aj preto som sa napríklad odvážil uskutočniť koncoročný výlet formou vodáckeho splavu,“ z ruksaku vytiahol staré fotografie a každú fotku opatrne ukladal na stôl a zanietene komentoval. „Na piatich pramiciach sme splavili Hron v úseku Radvaň – Hronská Dúbrava. Veľkou atrakciou bol i zimný prechod Veľkou Fatrou na lyžiach. Náročnú prípravu vyžadovali preteky brannej všestrannosti, kde kľúčovou disciplínou bola streľba z malokalibrovky," pokračuje. 

 

"Okrem ďalších iných mimoškolských činností venoval som sa aj „mojej“ športovej gymnastike. S družstvom dievčat sme sa dokonca päťkrát prebojovali až na československé finále stredoškolských hier. Dnes sa so značnou dávkou irónie pozerá na niekdajšie československé spartakiády. Ja by som to tak ale nevidel. Tí, ktorí prešli náročnými previerkami a dostali sa až do Prahy, s odstupom času spomínajú „na tie časy“ len v dobrom. Veď Praha okrem zážitku z vystúpenia na veľkom strahovskom štadióne ponúkala pre nás Slovákov niečo nevídané - divadelné predstavenia, múzeá, koncerty, architektonické pamiatky, historické zákutia, veľké obchodné domy atď.. Ja si momentálne zo spartakiády spomínam na túto príhodu: Ako cvičiteľ som pricestoval s výpravou našich dorasteniek do istej školy, kde sme mali byť, spoločne aj s inými školami a ďalším dievčenským a ženským osadenstvom zo Stredoslovenského kraja, ubytovaní. Nikto však nepočítal s tým, že cvičiteľom dievčat bude muž, pre ktorého by sa malo počítať s extra ubytovaním. Situáciu promptne vyriešil riaditeľ tamojšej školy, keď mi ako „spálňu“ ponúkol svoju pracovňu,“ veselo sa zasmial a urobil vtipnú grimasu.

 

„Čas ale nezastavíš. Tak ako dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Moja generácia už svoj list papiera takmer zapísala,“ smutno sa pousmial. „Často sa ma pýtajú moji známi, ako sa udržujem v kondícii a čo forsírujem v terajšom mojom životnom štýle. Nuž, môj recept je jednoduchý. Pokiaľ ide o výživu, vyhýbam sa prázdnym kalóriám. Vyvážená strava a výživa má priamy dopad nielen na zdravie, ale i na fyzickú výkonnosť, regeneráciu a náladu."

 

Na plaveckých pretekoch v Žiline s oddielovými „vlčicami“ Kikou a Baškou

 

"Pokiaľ ide o výber športových aktivít, v tomto smere mám ešte široký záber. Okrem celoročného plávania sú to v zime bežky, vo vhodnom počasí bicykel, severská chôdza alebo dlhé prechádzky v prírode. Značný význam pripisujem rôznym podporným aktivitám v nižšej intenzite na rozvoj celkovej mobility a flexibility. Preto pravidelne navštevujem i cvičenia jogy, kde pod odborným vedením regenerujem pomocou aktívneho pohybu. Pravdaže, rešpektujem odporúčania expertov a prispôsobujem svoju záťaž aktuálnemu zdravotnému stavu. Poznám svoje limity, pretože akékoľvek preťažovanie by bolo kontraproduktívne. Záujem o hlbšie poznanie fungovania ľudského tela ma priviedol do lavíc medzi poslucháčov Univerzity tretieho veku pri Lekárskej fakulte v Martine. Pre mnohých je odchod do dôchodku hotovou pohromou. Pre mňa znamená nebývalú slobodu, ktorú si podľa svojich možností vychutnávam. Možno nakoniec ešte jednu radu: Ak poľavíte v disciplíne, dávate miesto zlozvykom!“

 

Tréner a jeho zverenec

 

Miňo, ďakujeme ti za pútavé rozprávanie a spomienky, o ktoré si sa s nami podelil. Želáme ti do ďalších rokov hlavne veľa, veľa, veľa zdravíčka a chuti do plávania, športovania, nech nás svojou prítomnosťou a úsmevom tešíš ešte nejaké tie desaťročia“. Ak máte záujem potešiť pozdravom či správou svojho bývalého pedagóga, kolegu, priateľa - napíšte nám na mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., my mu odkaz od vás radi doručíme.

 

Autor: KPM Turčianski vlci, Foto: archív Milana Schwendta © Autorské práva sú vyhradené

 

Mgr. Lucia Kuželová

Prispievateľka Turiec Online

Administratívna pracovníčka, Obecný úrad Kláštor pod Znievom.

Reklama

Doprava v regióne