streda, 21 jún 2017 22:25

Študentka evanjelickej školy sa presadila na univerzite v USA

Študentka evanjelickej školy sa presadila na univerzite v USA Študentka evanjelickej školy sa presadila na univerzite v USA

Júlia Ozaniaková /18/ je študentkou maturitného ročníka Evanjelického gymnázia v Martine, no už vyše roka študuje v USA, kde ju nedávno prijali na prestížnu vysokú školu ConcordiaCollege. V krátkom rozhovore nám Júlia priblížila, čo všetko tomu predchádzalo a prečo sa v USA rozhodla ostať a pokračovať aj vo vysokoškolskom štúdiu.

Júlia, priblíž nám prosím, kedy a za akých okolností si sa rozhodla pre štúdium v zahraničí?

 

Odmalička som zbožňovala cestovanie a spoznávanie nových kultúr, miest a predovšetkým ľudí a ich zvykov. O štúdiu v zahraničí som začala rozmýšľať v prvom ročníku gymnázia, po tom čo sa moja angličtina rapídne zlepšila a ja som si uvedomila, že môj sen sa stal reálnejším.

 

Študovanie v zahraničí však ani zďaleka nie je ’iba’ o komplikovanom rozhodnutí opustiť  všetko, čo človek doteraz poznal a vybrať sa do neznáma.Štúdium v zahraničí vyžaduje obrovské množstvo práce, zodpovednosti a trpezlivosti. Keďže moja rodina si, podobne ako väčšina rodín žijúcich na Slovensku, moje štúdium v zahraničí nemohla dovoliť, musela som sa hlásiť na rôzne programy, ktoré ponúkajú štipendiá. Práve tomu som venovala takmer 3 roky, kým sa to nakoniec podarilo.

 

Ako na tvoje rozhodnutie reagovala rodina, priatelia, spolužiaci?

 

O tom, že som prijatá na školu v USA som povedala rodičom až potom, čo som mala odklepnuté plné štipendium. Moji rodičia vždy vedeli, že ma cestovanie veľmi ťahá a že štúdium v zahraničí je mojim snom, no myslím si, že nikdy to nebrali extra vážne. Pre mojich rodičov bolo toto moje rozhodnutie asi najťažšie, keďže som ich jediné dieťa a predstava, že budem bývať na druhom kontinente bola pre nich bolestivá.

 

Avšak vedeli, že štúdium na americkej strednej škole je presne to, o čo som sa už dlho snažila a že ma to v živote veľmi posunie. Celkovo som sa stretla s viacerými názormi, ale musím povedať, že väčšina ľudí ma podporovala a tešili sa spolu so mnou.

 

OakGroveLutheranSchool in Fargo, na ktorej si začala svoje štúdium v USA  je partnerskou školou Evanjelickej spojenej školy v Martine. Ako si spomínaš na tvoje prvé dojmy v novej škole?

 

Pamätám si, že môj prvý týždeň v škole bol veľmi rýchly a hlavne mätúci. Hneď v prvý deň sme v škole ostali celých 8 hodín a na každej hodine sme dostali osnovu určitého predmetu na celý semester. Veľkým prekvapením boli štvorminútové prestávky, ktoré vyzerali ako z amerických filmov, ktoré tak dobre poznáme.

 

V momente ako zazvonilo sa všetci študenti museli ponáhľať do svojich skriniek,vymeniť si knihy a znovu sa ponáhľať do ďalšej triedy. Potešilo ma, že školu navštevoval značný počet medzinárodných študentov a to až z jedenástich krajín sveta, ktorí škole dodávali na rozmanitosti. Všetci učitelia a študenti boli veľmi milí a nápomocní a aj napriek tomu, že väčšina nemala poňatia, kde sa Slovensko nachádza, vždy boli veľmi zvedaví a chceli sa dozvedieť viac.

 

Taktiež sa mi veľmi páčili školské zápasy v americkom futbale, basketbale, volejbale... Tribúny boli vždy plné jasajúcich a podporujúcich kamarátov, rodičov a učiteľov. Celkovo som si školu zamilovala hneď od začiatku. A taktiež nám po školskom dvore voľne behali morky, zajace a veveričky.

 

 

Akú úlohu na tvojom úspechu v USA zohralo podľa teba štúdium na Evanjelickom gymnáziu v Martine?

 

Na Evanjelické gymnázium v Martine som prišla s piatimi naučenými anglickými vetami a chabou slovnou zásobou. Po necelých troch rokoch štúdia s učiteľmi z Ameriky a Anglicka a mesačným pobytom v Chicagu mi angličtina prestala robiť problém a dokázala som ňou hovoriť plynulo a to bez rozmýšľania. Takisto som strávila veľa času s americkými dobrovoľníkmi, ktorí sem každoročne prídu v početných skupinkách. Práve oni mi priblížili to, ako to na americkej strednej škole vyzerá a vždy mi zodpovedali všetky otázky a podporili ma.

 

Bežný Slovák má predstavu, že štúdium v USA je len pre milionárov.  Je to podľa teba všetko o peniazoch alebo má šancu každý, kto sa zaprie a dokáže na sebe zapracovať?

 

Haha, financovanie a peniaze sú presne to, na čo sa ma ľudia pýtajú najviac. Ja som zástankyňa názoru, že keď sa chce, tak sa všetko dá.  Financovanie štúdia v Amerike alebo takmer hocikde vo svete je pre bežného Slováka nemožné. Avšak ak je niekto o takomto štúdiu naozaj presvedčený a je odhodlaný na sebe pracovať a venovať  tomu veľké množstvo času, je to možné.

 

Ako som už spomenula, aj ja som si veľmi dobre uvedomovala, že zaplatiť pätnásťtisícové školné plus niekoľko tisícový poplatok hostiteľskej rodine, je pre moju rodinu nemožné a preto som sa začala zaujímať o rôzne štipendiá, ktoré sú niekedy veľmi štedré. Samozrejme predchádza im veľké množstvo času stráveného vyplňovaním prihlášok, písaní esejí, pohovorov a v neposlednom rade trpezlivosti.

 

Avšak z vlastnej skúsenosti Vám môžem povedať, že to za to všetko stojí. Americké školy ponúkajú obrovské množstvo príležitostí a práve vďaka nim som za jeden rok precestovala Guatemalu, Kanadu a 10 amerických štátov a to všetko buď so štipendiami, grantami alebo peniazmi za prácu v školskej kaviarni. V Amerike som taktiež ukončila strednú školu, čiže som dostala aj americký diplom, ktorý mi otvoril obzory na tamojšie vysoké školy.

 

Znovu to stálo veľa času, vyplňovania a písania rôznych papierov a interview, ale zase to stálo za to, keďže v auguste nastupujem na ConcordiaCollege s takmer 150 tisícovým štipendiom.

 

Každému, kto čo rozmýšľa o štúdiu v zahraničí by som to jednoznačne odporučila, pretože  v dnešnom svete sa dá dokázať veľa aj bez peňazí. Všade naokolo sú organizácie a korporácie, ktoré priam vyhľadávajú perspektívnych študentov, ktorých by mohli sponzorovať. Treba zamakať, byť odvážny a trpezlivý a výsledok sa raz určite dostaví.

 

V čom je podľa tvojej doterajšej skúsenosti zásadný rozdiel medzi slovenským a americkým školstvom a prístupom študentov ku vzdelaniu?

 

Podľa mňa v americkom školstve funguje lepšia spolupráca medzi pedagógmi, žiakmi a rodičmi a od toho sa potom odvíja celé pôsobenie školstva na spoločnosť. Školský život sa tým pádom nekončí po skončení poslednej hodiny. Študenti majú okrem povinných predmetov možnosť vybrať si voliteľné, ktoré odzrkadľujú a rozvíjajú ich záujmy. To má za následok väčšiu motiváciu študentov, ktorým potom nerobí problém robiť domáce úlohy dve až tri hodiny denne, keďže sú všetky známkované.

 

Študenti sú často odmeňovaní za prospech, reprezentáciu školy a aktívne zapájanie v prospech školy rôznymi pamätnými oceneniami a štipendiami. To povzbudzuje všetkých študentov k väčšej aktivite a preto je úplne normálne, keď jeden študent hrá dva športy a zároveň je v školskej rade a ďalších dvoch kluboch. Určite by som však povedala, že americký školský systém je náročnejší a na študentov má aj vyššie nároky.

 

Po úspešnom ukončení strednej školy sa ti podarilo dostať na prestížnu ConcordiaCollege. Čo konkrétne tam budeš študovať?

 

Takmer 90% vysokých škôl v Amerike funguje tak, že ponúkajú všetky odbory a vysokoškoláci si ich vyberajú zväčša až po dvoch rokoch študovania všeobecných predmetov, ktoré si však môžu prispôsobiť svojim záujmom. Ja mám v pláne študovať medzinárodný biznis, globálne štúdie a ekonomiku, ale uvidím kam ma moje záujmy , vedomosti  a nová škola ešte posunú.

 

Držíme ti palce a prajeme ešte veľa úspechov v pokračovaní tvojho amerického sna!

 

Darujte kvalitné vzdelanie a staňte sa patrónom Evanjelickej spojenej školy!

 

Pridajte komentár...
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Mgr. Dušan Haško

Prispievateľ Turiec Online

PR manažér Nadácie kresťanského vzdelávania

Mesačný kultúrny program

  • Mesto Martin
  • Kino Strojár
  • Turčianska galéria
  • SKD Martin