nedeľa, 24 jún 2018 12:00

Martinský fotograf na potulkách po Srí Lanke

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Martinský fotograf na potulkách po Srí Lanke Martinský fotograf na potulkách po Srí Lanke Axis cejlónsky, NP YALA

O zážitkoch z fotografovania prírody na Srí Lanke nám porozprával Radoslav Coufal, martinský fotograf, ktorý absolvoval s partiou 14 dňový trip v dažďovom pralese v Sinharaja, ktorý je v podstate už jediným parkom, v ktorom sa vyskytujú exotické plazy.

Môžeme si povedať na rovinu, že v dnešnej dobe divoké zvieratá žijú voľne už len hlavne v takýchto rezerváciách. Vznikajúce civilizácie vytlačia zvieratá až na okraj. V rámci zachovania druhov sú vytvárané takéto rezervácie, kde majú svoj priestor, svoj život a niekto im do toho nezasahuje,“ vyjadril sa fotograf. Tento dažďový prales je vo výške 1600 m.n.m.  a je typický tým, že podľa dažďa si môže nastavovať hodinky. Prídu presne 3 hodiny poobede a začne pršať. Deň, čo deň. Dážď niekedy trvá 5 minút, niekedy hodinu. Pôda je podobná ako u nás v lese a všade rastú čajovníky.

 

„Kvôli našej naučenej slepote tam prvé tri dni nemáte čo vidieť, pretože farebné podanie je úplne iné, ako ste zvyknutí. Živočíchy a vtáctvo sú veľmi dobre prispôsobené prostrediu a pre ľudí sú absolútne neviditeľné. Takže musíme naozaj pozorne sledovať, no po tých troch dňoch sa oči začínajú prispôsobovať, a medzi tými farbami už nachádzate zvieratá,“ hovorí R. Coufal. V týchto nadmorských výškach stačí prejsť chvíľu po lese a ste plný pijavíc. Podľa fotografa sa však niet čoho obávať: „Sú to maličké pijavičky, ktoré vyliezajú z piesčitej pôdy o veľkosti 2-3 cm. Vylezú vám po šatstve až na neodkryté miesto, kde sa prisajú, požijú svoju dávku, a zasa odpadnú. Je to bezbolestné, a ani o tom neviete, dokým nezistíte, že vám krváca nejaká rana, pretože oni vpúšťajú do tela látku proti zrážaniu krvi. Repelent na ne neúčinkuje.“

 

Zničené pobrežie po Tsunami

Zničené pobrežie po Tsunami 

 

V Sinharaji po 5 dňoch navštívili dedinku, v ktorej boli podľa fotografových slov, veľmi milí, zvedaví a bezprostrední ľudia, ktorí ich obdarovali množstvom čajov z rôznych odrôd. Z tadiaľ pokračovali do národného parku Yala, Bundala a Udawalawe, čo sú parky zamerané na živočíchy ako sú axisy, leopardy, makaky a iné opičky. R. Coufal nám opísal jeho skúsenosť s makakmi: „Malinké makaky prídu ku človeku až do takého kontaktu, že vám zoberú aj to, čo nemáte. Tam som sa prvý krát stretol s tým, čo znamená organizovaný zločin. Raz keď sme stáli na jednom odpočívadle v parku Yala, a asi na 5 stromoch sedeli maličké makaky, ktoré akonáhle, keď počuli šuchot sáčkov, v ktorých sme mali jedlo, tak sa zbehli okolo nás. Ani sme sa nenazdali a vrhlo sa na nás 30-40 maličkých opičiek. Proti vám išli tri, ktoré vás zabávali svojimi kúskami, v tom momente ďalších 10 pribehlo ku vám odzadu a vytrhlo vám pytlík z ruky a utekalo preč. Za minútu až dve, stačí chvíľka nepozornosti a máte po obede.“

 

Leopard cejlónsky - NP Yala

Leopard cejlónsky

 

Mnohí by si mysleli, že fotografovanie nie je nič náročné, no fotograf toto tvrdenie vyvracia: „Chodievame ako partia 6 fotografov zo Slovenska aj Česka. Ja tomu hovorím, že sme z rovnakej krvnej skupiny, pretože tieto výlety sú vyslovene zamerané len na fotografovanie, takže žiadne leháro na pláži alebo večerné siesty. Ráno vstávame tak, aby sme stihli svitanie, potom odchod do parku, kde strávime 4-5 hodín, potom sa ideme najesť a vraciame sa naspäť. Nie v každom parku sa však dá zostať aj cez noc. Ani to 5 hodinové čakanie na zver, napr. na leopardy, ktoré schádzajú po daždi loviť, vám nezaručuje, že bude úspešné,“ opisuje svoje skúsenosti R. Coufal. V parku Yala mali veľké šťastie na leopardy, za 4 dni videli 4 kusy, ktoré boli pri nich dosť blízko. Ďalej uvádza: „Plachosť leopardov je daná aj tým, že oni sú síce v parku Yala a Bundala chránené, no často schádzajú aj do okolitých dedín, kde im ich nevítanú prítomnosť dajú domáci pocítiť.“

 

Juhovýchodné pobrežie Sri Lanky

Juhovýchodné pobrežie Sri Lanky

 

Fotograf sa s partiou zdržiaval hlavne v južnej časti Srí Lanky. Strávili 3 dni v Tissamaharame, čo je mesto, v ktorom rastú mešity jedna vedľa druhej a vplyv islamského vyznania je tam značne cítiť. Čo sa podľa neho určite oplatí vidieť, je celá východná a južná časť pobrežia, ktorú v roku 2004 zasiahla veľká tsunami a oblasť zdevastovala. Od tej doby je toto územie vyhlásené ako chránená oblasť, a to z toho titulu, aby si ľudia dokázali predstaviť, čo sa tam stalo. Sú tam zbytky domov, ktoré sú doslova zaplavené pieskom. „Je to neobývaná časť, ale vidíte, že sa cez ruiny predierajú nové palmy a nový život rastie ďalej. Na južných častiach tohto ostrova, kde už turizmus postupne preniká medzi pôvodných obyvateľov, si dávajú pozor, čo môžu povedať. Takže typická fotografia rybárov zo Srí Lanky, sediacich na koloch, je veľký problém. V momente, ako vidia, že niekto vyťahuje fotoaparát, tak z pobrežia vybehne partia a už to kešuje,“ hovorí fotograf s úsmevom.

 

Čo sa týka cien za jedlo, tak veľký rozdiel medzi Srí Lankou a Slovenskom nie je. Sú to zhruba ceny o niečo lacnejšie ako u nás. Pivo si v bežných potravinách nekúpite, na to sú určité špeciálne obchody, ktoré sú zamrežované a stojí vždy pred nimi dlhý rad ľudí, ktorí kupujú pivo vo veľkých množstvách. Cena jedného piva sa pohybuje zhruba ako na Slovensku. R. Coufal sa s nami podelil aj o jeho skúsenosti s domácou gastronómiou: „Keď prídete na návštevu k domácim, patrí sa ochutnať ich vlastné pivo, aby sme ho dokázali porovnať s tým dovážaným. Chuťovo sa vyrovná našim desiatkam a dá sa piť. Typické jedlo je pre nich ryža a sambar, čo je mix cibule a feferóniek, je to veľmi pikantné. Oni jedia všetko rukami. Pokiaľ nežujú tabak, jedia ryžu a sambar. A pre fajčiarov je to veľmi drahá krajina. Krabička cigariet tam vychádza skoro 6 eur.“

 

-dov-mlda-Karety-obrovskej -pobreie-Induruwa
Mangrovy -jazero-Maduganga
Green-forest-lizard- Calotes-calotes -Sinharaja
Hulman-posvtn-mla -NP-Udawalawe
Rybri-nad-biednym-lovkom- Kalametiya
Meita Tissamaharama
Rybari-Kalametiya
Japanese-tourist -jazero-Maduganga

 

Samotnému fotografovaniu sa R. Coufal venuje od svojho úrazu v roku 2013. „Po tomto období vo mne nastal veľký zlom, keď som do roku 2012 poznal iba prácu. Potom si však človek uvedomí, že načo venovať toľko času práci, ktorá je pre vás v podstate len zdrojom obživy, namiesto toho, aby človek robil niečo, čo ho napĺňa, nie po pracovnej stránke, ale po osobnostnej. Rok 2015 bol pre mňa zlomový, keď som si povedal, že treba fotiť aj to, čo bude mať vizuálnu hodnotu pre ľudí, ktorí túto možnosť nemajú. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale keď vidím, akým tempom postupuje civilizácia v krajinách, ako je Afrika a Indonézia, mám veľkú obavy, či tieto fotky budem môcť opäť nafotiť za 10 rokov. Borneo, čo je jedna úžasná krajina, je jediným domovom pre orangutany bornejské. Je až zarážajúce, akým spôsobom dokážu devastovať tamojšiu prírodu len kvôli rozšíreniu plantáží, čo veľmi škodí zvieratám, ktoré sú vytláčané úplne až na okraj,“ upozorňuje fotograf.

 

Keď príde domov po 14 dňovom výlete, má nafotených okolo 5000 snímok, z ktorých musí vybrať tie najlepšie. „Stane sa, že na konci vám zostane 50 fotiek, ktoré uverejňujem aj na svojej stránke. Myslím si však, že najväčší prínos pre mňa, aj pre mojich fanúšikov, je kalendár, ktorý každoročne vytláčam. Nepredávam ho, rozdávam ho, lebo zastávam taký názor, že nie je správne zarábať na fotkách prírody, ktorá tu možno už za pár desaťročí nebude,“ dodáva fotograf z Martina na záver. Srí Lanka je kúsok nad rovníkom, čo znamená, že sa tam striedajú obdobia dažďa a sucha. Ak by aj vás lákalo navštíviť túto unikátnu krajinu, úplne ideálne obdobie je na to február, maximálne marec, pretože od apríla sa zas začína dažďové obdobie. Neskôr v roku je vhodný tiež september a október.

Katarína Hájková

Redaktorka Turiec Online

Narodila som sa v Martine, v jednom z najkrajších miest na Slovensku a rozvoj Turca mi nie je ľahostajný. Práca redaktorky je preto zároveň aj mojim koníčkom.

Reklama

Doprava v regióne