Vytlačiť túto stránku
štvrtok, 07 marec 2019 22:24

Skladateľka Kamila Šimonová: Brata som vnímala ako konkurenciu

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)
Skladateľka Kamila Šimonová: Brata som vnímala ako konkurenciu Skladateľka Kamila Šimonová: Brata som vnímala ako konkurenciu

Má za sebou už viacero úspešných projektov a so spevokolom Cantica vyhráva súťaže po celom svete. Skladateľka Kamila Šimonová z Martina, ktorá sa venuje hre na klavíri a spevu, nám dovolila nahliadnuť do zákutí umeleckého života.

Ako by ste popísali svoje  detstvo vo vzťahu k hudbe a umeniu?

 

Svoju hudobnú púť som začala tradične. Rodičia rozhodli o tom, že budem navštevovať ZUŠ v mojich siedmich rokoch, a tým predurčili moje smerovanie na mnoho rokov dopredu.

 

Vždy ste vedeli, kadiaľ sa chcete uberať alebo to k vám prišlo postupne?

 

Hudba bola niečím tak prirodzeným a samozrejmým, že mi tak nejako vyplynula na prvé miesto v mojom profesijnom živote. Skúšala som však i iné oblasti, zväčša sa však všetky týkali umenia ako takého.

 

Boli nejaké dôležité momenty alebo stretnutia, ktoré vám pomohli k rozhodnutiu venovať sa hudbe?

 

Áno, jedným takým silným momentom bolo, keď si jedna pedagogička z VŠ všimla, že pričasto zostávam po vyučovaní za klavírom a muzicírujem si... na otázku, čo to hrám, som jej odpovedala, že vlastné skladby. To následne zapríčinilo moju prvú konzultáciu a následne štúdium na Akadémii umení - odbor kompozícia.

 

Mali ste nejaký vzor?

 

Pamätám si, ako som zainklinovala pomerne neskoro, až v absolventskom ročníku na ZUŠ-ke k hudbe Eugena Suchoňa. Môj pán učiteľ klavíra bol dosť milo prekvapený ako rýchlo a dobre som vtedy Suchoňovu "Horalskú suitu" nacvičila. Veľmi bytostne sa ma v tom období Suchoňove harmónie dotýkali.

 

Kedy ste začali tvoriť vlastné veci?

 

Svoju prvú skladbu som napísala vo veku 7 rokov a pod vedením svojho učiteľa som ju verejne prezentovala na koncerte. Môj starší brat bol na tom kompozične a celkovo hudobne tiež veľmi dobre a ja som to vtedy naivne vnímala ako konkurenciu, nad ktorou nemožno zvíťaziť. Kompozíciu som načas nechala tak a znova sa jej naplno venovala až od stredoškolských čias.

 

Kde čerpáte inšpiráciu?

 

Inšpirácia je len akési dobré naladenie sa na určitú činnosť. Samozrejme, že dobrý nápad nepríde zakaždým, ale viac-menej vždy, keď mám chuť sedieť za klavírom, proces tvorby má u mňa otvorené dvere.

 

Považujete sa za „romantickú dušu“?

 

Každý človek je súhrnom najrôznejších temperamentov a ich bohatej škály odtienkov. Sú chvíle, kedy som romanticky naladená, inokedy skôr zmýšľam pragmaticky a veľmi racionálne. Rozhodne sa však rada obklopujem umením a inklinujem k filozofii. Mám rada hlboké rozhovory s blízkymi ľuďmi s rozvinutým IQ aj EQ.

 

Ako by ste popísali svoj proces tvorenia?

 

Sadnem si v tichu ku klavíru, hoci dá sa to aj bez neho, a potom sa "to" deje. Nápady chodia ku mne, ja im len pootvorím dvere, aby mohli vojsť... tak by som to asi najlepšie objasnila.

 

Čo vám pomáha relaxovať?

 

Príroda, priatelia, zvieratá (chovám mačku), kitovanie (púšťanie šarkana), hamaka (závesná medzistromová sieť), no a niekedy k relaxu využijem aj zobrazovacie médiá - mám rada prednášky Pjéra la Šéza a Show Jana Krausa.  

 

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorý sa chcú uberať hudbou?

 

Hociktorým smerom sa chce mladý i nemladý človek uberať, nech je dostatočne vnímavý k tomu, čo mu jeho rozhodnutie prináša, a či mu to celé dáva zmysel, ako sa pritom cíti. Ja osobne sa pri komponovaní cítim najviac sama sebou. Robím vtedy to, čo mi ide akoby najlepšie i najľahšie zároveň a prináša to radosť aj druhým. Život mi v tej chvíli kladie najmenší odpor, a aj preto viem, že robím správnu vec.

Martinková Sofia

Prispievateľka Turiec Online

Študentka venujúca sa umeniu a kultúrnemu životu z okolia Martina.

Najnovšie články od autora: Martinková Sofia