Reklama
pondelok, 29 júl 2013 00:00

Igor Válek: Aj knihou sa dá bojovať proti zlu Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(8 hlasov)
Igor Válek, Pavol Dobšinský a Nebojsa na Světe knihy v Prahe Igor Válek, Pavol Dobšinský a Nebojsa na Světe knihy v Prahe

Martinský publicista a spisovateľ Igor Válek nedávno priniesol na slovenský knižný trh ďalšiu zaujímavú knihu – Nebojsa! a iné HORORozprávky (TRIO Publishing, Bratislava 2013). Ide vlastne o ďalší dielik v mozaike sprístupňovania literárneho odkazu Pavla Dobšinského súčasným generáciám, ktorý Válek cieľavedome realizuje už niekoľko rokov. O knihe, viacerých súvislostiach i zákulisí písania a vzniku kníh, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Čo bolo inšpiráciou a predpokladom na vznik tejto knihy? Viem, že už v minulosti Vám vyšli knihy, ktoré sú tiež prerozprávaním Dobšinského rozprávok. Máte nejaký špeciálny vzťah k rozprávkam a zvlášť k Dobšinského zbierkam?

Ono je to vlastne tak: dlhodobo sa zaoberám slovenskou literárnou klasikou a medzi najhodnotnejšie poklady z tejto truhlice patria, samozrejme a bez akéhokoľvek váhania, naše ľudové rozprávky a povesti. Pravdaže aj tie, ktoré zozbieral a vydal "slovenský Homér" Pavol Dobšinský a pár jeho priateľov. V skratke povedané stalo sa tak po prvý raz až na konci 19. storočia, no o uložených hodnotách a ich nadčasovosti a obľúbenosti (to je veľmi dôležité!) svedčí fakt, že v rôznych knižných podobách vychádzajú podnes. Sám som k tomuto prispel, keď som vydal už Dobšinského rozprávky súvisiace so zlatom (po nich sa na pultoch kníhkupectiev len tak zaprášilo!) a minulý rok dvojzväzkové Najkrajšie slovenské národné rozprávky.

 

Ako samotné dielo vznikalo? Od myšlienky vzniku, výberu príbehov, samotného prerozprávanie až po vydanie... Z čoho ste čerpali pri písaní knihy Nebojsa! a iné HORORozprávky?

Uvedomil som si už pred časom, že tematický výber je čitateľom správnym spôsobom podávaná ruka – a na svete sú i strašidelné rozprávky. Taký je totiž podtitul celej knihy. Zároveň ma dlhodobo štve (nebudem sa vyjadrovať literárnejšie a nateraz ani ordinárnejšie) množstvo kadejakých vampiriád, Zatmení a spol., ktoré aj v knižnej podobe zaplavujú náš knižný trh. A hlavne duše a mysle malých a mladých čitateľov. Rozhodol som sa pre postavenie istej hrádze proti takýmto "tsunami". A čo je lepšie ako overené hodnoty? Navyše tie, ktoré máme zakotvené v génoch (nepodceňujme ich!) a krv (rodu/národa) predsa nie je voda! Toľko v stručnosti genéza myšlienky vzniku tejto knihy. So spomínanými „pohnútkami“ som sa raz v Bratislave pri káve zveril riaditeľke vydavateľstva TRIO Publishing Magdaléne Fazekašovej, skúsenej vydavateľke a ďalej to už išlo ako to pri zrode knihy býva. Hlavne nočné cizelovanie rukopisu samého so sebou, s „duchom“ Paľka Dobšinského, potom so zodpovedný redaktorom Jožom Rundesom, vydavateľom; ilustrovanie, korektúry, tlač...

Ešte musím zvlášť pripomenúť úžasné ilustrácie akad. maliara Rudolfa Ciganíka, ktorý zase raz osvedčil minucióznosť autora doma i vo svete oceňovaných známok a fantasticky nápadito a presvedčivo dotvoril text. Rudo, vďaka!  Nuž takto nejako to bolo až po veľkú radosť, keď sa Nebojsa pozrel na svet vlastnými očami a mohli sme si ho poťažkať v nedočkavých rukách! S trochou nadhľadu môžem konštatovať: chlapec je zdravý, rastie ako z vody a robí nám radosť;-)

Tvorivý kolektív stojaci za vznikom knihy: zľava Magdaléna Fazekašová, Igor Válek, Jozef Rundes a Rudolf Cigánik


Kniha je určená najmä pre deti od 9 rokov. Čo prinesie dospelým?

Trochu Vás opravím: kniha je určená úplne všetkým, čo už vedia čítať, dokážu vnímať a chcú nielen v sebe, ale i okolo seba šíriť mnoho múdreho a poučného z odkazu „našich starých“, ako sa vyjadril klasik. Dospelým, ktorý sa do nej začítajú určite prinesie veľmi veľa: spomienku na vlastné detstvo, tušenie generačnej spriaznenosti a možnosť obohatiť detstvo vlastným potomkom a potomkom svojich potomkov... V neposlednom rade pripomenie, že strach – podobne ako iné negatíva bežného života – treba prekonať a silou vlastných dobrých rozhodnutí ničiť mnohohlavé zlo súčasného sveta. V sebe i okolo seba!

 

Samotný názov knihy v sebe nesie tajomný, hororový nádych. Na aké strašidelné či hororové bytosti sa čitateľ môže tešiť? Čoho sú symbolom, resp. čo predstavujú?

Aby tajomno a strašidelno trochu trčalo z knihy, vybral som trinásť príbehov (veď viete, nešťastná trinástka!), keď každý uvádza ešte samostatný príbeh a uzatvára pôvodný prameň spred stáročí. Nebudem prezrádzať všetky, iba napoviem, že na stránkach knihy sa drotári stretli s čertom, bača s černokňažníkom a šarkanom, milá doplatila na posmrtnú lásku svojho frajera, trojica dcér na svojho otca vlkolaka... Ale, naopak, Hadogašpar zas prekonal kliatbu, Radúz a Ľudmila zvíťazili nad starou ježibabou a kráľ Nebojsa nad strachom i všakovakými ohavami.

Ozaj, konkrétna rozprávka a jej adaptácia, prerozprávanie. Dobšinským vydaná Zabitá sestra sa v mojej knihe zmenila na Prízrak zavraždenej sestry. Ľudská závisť, ktorá doviedla staršiu sestru až k zavraždeniu mladšej sa postupne zmenila na neutíchajúcu výčitku... Nepatrí sa prezrádzať viac, knihu treba čítať Alebo ešte takto: najskôr nech si ju čitatelia prečítajú a budem sa o nej a viacerých súvislostiach rád rozprávať. Napríklad aj počas besied po celom Slovensku a či prostredníctvom TURIEC ONLINE...

 

Súčasťou názvu knihy je aj hrdina jedného príbehu –  mladík Nebojsa. Je v tom určitá symbolika, ktorá vedie sprevádza malých čitateľov príbehmi v knihe?

Nebojsa je tu akousi stelesnenou čerešničkou na torte. Rozprávkovým (?) symbolom a zároveň dôkazom, že kto sa nebojí, môže do lesa. Inými slovami je to až takmer parafráza onoho štefánikovského – Ja sa prebojujem, lebo sa prebojovať chcem! Pozor, nie však presadzovaním sa na úkor iných, ale prirodzeným hromadením dobrých skutkov a pozitívnych životných postojov. To je aj vyvrcholenie knihy, ktorá sa začína pri strašných rozprávkových bytostiach, pokračuje zlom v človeku a končí sa jeho víťazstvom nad Zlom. V mnohých podobách a s veľkým Z. Ináč povedané: H ako horor skrytý v slovenej hračke z podtitulu knihy, je vlastne H ako happyend, po slovenský šťastný koniec. Ktorý si však treba zaslúžiť.

 

V tradičnej rozprávke vždy na koniec vyhráva dobro nad zlom. Je to tak aj v HORORozprávke?

V podstate áno. Veď taká je aj ideová línia celej knihy. Tá jasne deklarovaná prvoplánová strašidelnosť (a či hororozprávkovosť na obálke) má i svoje ďalšie roviny. Všetky povesti, rozprávky, príbehy sú prerozprávané a či adaptované tak, aby vyzneli ako posolstvo. Nesú v sebe morálne ponaučenie, priam záver hodný bájok. Urobil si zle, budeš svoj čin ľutovať. Ak ti naň nepríde inštitucionalizovaná spravodlivosť a či blízki, pred vlastným svedomím sa neschováš. Urobil si dobre, dobro sa ti vráti. Raz určite, zrkadlo v sebe nerozbiješ, mlyny melú pomaly, ale isto...

 

Prečo by si mali deti (a možno i dospelí) prečítať práve knihu Nebojsa! a iné HORORozprávky? Súčasťou knihy je aj príručka pre deti ako čítať s porozumením. Ako vznikol nápad pridať ju ku knihe, čo všetko v nej môžeme nájsť?

Rozprávka má pri budovaní hodnotového sveta dieťaťa jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu. Tak to bolo, je i bude. Prečo čítať moju knihu? Odpoveď sa dočítate v našom rozhovore vyššie. Za všetko už uvedené iba pripomeniem slová Pavla Dobšinského o národnom poklade ukrytom v rozprávkach a povestiach, ktoré sa našimi kultúrnymi dejinami vinú ako živá voda: "Len to si vezmite, čo Vaše je, Slováci! A máme (Dobšinský i ja) tým na mysli poučenie a skúsenosti predkov v podobe literárnych klenotov. Tá príručka je nápadom vydavateľstva a je súčasťou už viacerých kníh z jeho produkcie. Celý projekt Čítame s porozumením, ktorý zastrešuje skúsená odborníčka na detskú literatúru, slovenská predsedníčka medzinárodnej organizácie IBBY Timotea Vráblová, je výbornou pomôckou pre pedagógov i rodičov. Umožňuje deťom školského veku vytvoriť návyk na čítanie a zároveň im pomôcť, aby tomu, čo čítajú aj rozumeli.

 

Aké máte vízie do budúcnosti v rámci svojej tvorby? Môžeme sa už teraz tešiť na ďalšiu rozprávkovú knižku, prípadné iný žáner?

Moje vízie týkajúce sa tvorby do budúcnosti sú pomerne pestré, dlhodobé a aj pomerne smelé. Veď povedzme si pravdu: má význam klásť si osobnostnú latku tak nízko, že ju stačí len tak ledabolo prekročiť? Akoby ľavou zadnou a bez námahy a koncentrovaného úsilia v akejkoľvek podobe? Som (životom a skúsenosťami) presvedčený, že nie! Treba s ňou jednoducho ísť tak vysoko, aby človek nepodliezal sám seba a keď je už na druhej strane, aby si vážil seba aj svoje dielo. Hodnoty, v ktoré verí a ktoré šíri – v mojom prípade prevažne písaným slovom – ďalej. Napísať a vydať knihu je veľká zodpovednosť, veď ani neviete, kto všetko ju bude čítať, koho jej riadkami ovplyvníte. Určite však musíte vedieť, ako a čím oslovovať chcete, čo dávate z ruky ako zábavu, poučenie i dobrodružstvo...

Mám pár naplánovaných i rozpísaných rukopisov pre dospelých i detských čitateľov. Čoraz viac sa však vo svojej tvorbe cieľavedome sústreďujem práve na malých a mladých čitateľov, lebo som presvedčený, že do týchto vekových kategórií treba – prepáčte mi ten výraz z iného sveta ľudskej činnosti – investovať. Bez ohľadu na vynaložený čas a energiu, lebo všetko sa nám to mnohonásobne (a neskôr, keď budú starší, aj samotným mladším čitateľom, pravdaže!) vráti. Respektíve, a to už je ten najhorší prípad!, nevráti. Rozprávkové tri groše našich múdrych predkov sú tu totiž stále, nevytlačil ich z našich životov ani predchádzajúci politický systém, ani zvlčilý kapitalizmus posledných rokov, môže sa tisíckrát nechať našminkovať po podoby tzv. demokracie. Vždy odpadne čo len kúsok falošného pozlátka a vytrčí sa skutočná štetina vlkolaka. To už je však iná hororozprávka/hororealita...

Dopisujem seriály pre detské časopisy Zvonček a Maxík. Onedlho mi vyjdú (opäť prerozprávané) Najveselšie rozprávky Pavla Dobšinského s nádhernými ilustráciami Mariána Čapku, jedného z najlepších ilustrátorov práve pre takéto knihy. No a aby rozprávkam nebolo smutno, spoločnosť im budú robiť Povesti o slovenských riekach z martinského matičného vydavateľstva. To všetko už na jeseň.

 

Aké máte ďalšie plány s knihou? Chystáte sa ju podporiť čítaniami na podujatiach či iným spôsobom?

Nič nie je pre spisovateľa lepšie a podnetnejšie, ako sa stretávať  a besedovať s čitateľmi svojich kníh. Z vlastnej skúsenosti čitateľa zas viem, že to funguje aj v obrátenom „garde“. Sériu besied sme s vydavateľstvom TRIO Publishing tentoraz spustili netradične v Prahe na Medzinárodnom knižnom veľtrhu Svět knihy, kde bolo Slovensko hlavným hosťom a pokračujeme postupne po celom Slovensku. Pred Turčanov predstúpime v jeseni, v Turčianskej knižnici určite už v septembri. Pozývať budeme včas určite aj prostredníctvom Turiec Online. Jeho tvorcom ďakujem za možnosť vysvetliť viaceré okolnosti vzniku tejto knihy i možnosť poodhaliť niečo zo sveta tvorivého písania a nateraz sa lúčim s pozdravom – Čítajte dobré slovenské knihy, neobanujete!

 

Autor: Janka Sopkuliaková © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn