sobota, 02 november 2013 00:00

Štefan Bindas: včelárstvo sa stáva v Turci vzácnosťou Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(18 hlasov)
Štefan Bindas: včelárstvo sa stáva v Turci vzácnosťou Štefan Bindas: včelárstvo sa stáva v Turci vzácnosťou

Narodil sa vo včelárskej rodine. Po vzoru otca sa stal včelárom a pridali sa aj jeho súrodenci. Štefan Bindas má remeslo v krvi a neustále sa ho snaží zdokonaľovať.

Voľakedy sa včelárilo v slamených úľoch, chodilo sa vyberať zo stromov, med sa lisoval z plastov, čo-to sa vybralo do koryta. Časom sa ľudia snažili uľahčiť si prácu, aby neničili včely vymysleli slamenáky, rámiky a úle, ktoré si umiestňovali k obydliu. Otec Štefana Bindasa veľké včelstvá nechoval, jeho prácou bolo zabezpečiť med pre rodinu a blízkych priateľov. V súčasnosti to je iné. Po vzoru otca prináša Štefan Bindas túto pochúťku nie len rodine, med ponúka aj obyvateľom Turca, kde navštevuje rôzne jarmoky a obľúbené podujatia.

 

Ako to vyzerá s včelárstvom v Turci? Kedysi tu bolo pomerne rozšírené...

"Po roku 1989 a peripetiách s chorobami včiel sa včelári dosť trápili. Snažili sa, ale ak včely vždy uhynuli, museli skončiť. Nevedeli bojovať proti chorobám ako mor včelieho plodu, Varroa destructor, čo je klieštik, ktorý vysáva včely, parazituje na nich a plod včiel ničí už vo vývoji. Vývoj včelárstva od roku 1989 rapídne klesal. Včelári prestávali včeláriť, mladí nechceli včeláriť, lebo vedeli, že je to náročné na prácu, časovo to nezvládali. Nikto nemal čas a ani teraz nemá čas, takže sa veľmi znížili stavy včelstva v regióne a celkovo vo svete. Aj na základe chorôb aj náročnosti práce. Voľakedy bolo včelárenie hobby, väčšinou v teplejších oblastiach na juhu ako Levice, Komárno. Tam včelárili vo väčšom, mali lepšie podmienky. Dnes starí vymierajú a mladí tým nechcú zaoberať. Ak by chcel mladý včelár začať, pokiaľ nemá nejaké náradie zdedené, vstupy sú veľmi nákladné."

 

Potrebuje začínajúci včelár napríklad kurz alebo školu?

"V podstate nepotrebuje. V Banskej Bystrici je škola, ktorá už funguje asi päť rokov, na nej vyučujú aj včelárstvo. Robia kurzy aj diaľkové štúdium. Nie je to obmedzené vekom. Po absolvovaní dostanú študenti výučný list. Ale ak chce niekto včeláriť, nepotrebuje žiadne osvedčenie. Musí sa naučiť s včielkami, študovať literatúru, internet. Prax je prax. To sú roky cibrenia. Rôzne situácie, kedy včelár musí zasiahnuť, aby včielky nezahynuli a bola produkcia."

 

V súčasnosti, ak majú byť včely zdravé a produktívne, potrebujú nejaké liečivá?

"Používa sa buď zadymovanie, čo sú také knôty, avartin alebo varridol. Liečivá, ktoré sa nesmú používať v produkčnom období, keď je sezóna medu, tak sa nepoužívajú. Význam a účinnosť majú až po skončení medobrania - od augusta do novembra. Sú liečivá na prírodnej báze i chemické, ktoré sú nežiaduce vo včelích produktoch. Tie, čo sú na prírodnej báze, narušujú prostredie klieštika a chorôb (napríklad kyselina mravčia). Klieštik sa nedá zlikvidovať, dá sa len tlmiť. A od apríla do augusta sa môžu používať len liečivá na prírodnej báze, aby sa nepoškodzoval med."

 

To, že je vo všeobecnosti menej včelárov a existujú rôzne choroby, má vplyv na menej včiel?

"Áno, aj toto má veľký vplyv ale hlavne je to časovo náročné pre ľudí, ktorí to chcú robiť. Keďže sú takéto problémy, stále treba s tým manipulovať. Voľakedy včelár na jeseň zakŕmil včely, cez zimu sa prezimovali, sem tam ometal sneh keď padlo, popočúval či žijú a ony na jar samé vyleteli. Následne len vyčistil úľ, skontroloval ho a včely púšťal do medníka. Nemuseli sa robiť také opatrenia ako teraz."

 

Môže mať na to vplyv aj zmena klímy?

"Včely si vedia skoordinovať kedy vyjdú von. Ale cez tieto letá sú teploty tak vysoké, že sa pomaly až vosk topí v úľoch. Ak sú plásty naobalené medom, tak sa zvlečú a spadnú. Včely to potom musia vyhrýzať a upravujú ich. Extrémy sú aj v zime. Posledná dlhá zima ovplyvnila napríklad aj to, že včelstvá sa nemohli pripraviť tak, ako po iné roky. Zima trvala dlho a včielky sa dobre nerozmnožili. Potom prišli horúčavy a ony nestačili priniesť veľa medu. Jarného medu bolo napríklad v roku 2013 veľmi málo. Obzvlášť tu v Turci máme dlhú zimu. Niektorí nemali dokonca nič. Jarný med nebol, teraz bol len tmavý, ktorý býva v Turci dosť cenený, pretože je naozaj kvalitný."

 

Keď sa med vytočí, čo sa s ním robí ďalej, kým sa dostane na stôl spotrebiteľovi?

"Vytáča sa na včelárskych medometoch, tu sa umiestňujú plásty, z ktorých vychádza med vďaka odstredivej sile. Plást sa musí odviečkovať, sú tam bunky, ktoré sú ako fľašky - uzavreté a celistvé. V zimnom období po nich včely chodia a pomaličky ich otvárajú ako súdky. Od januára, po zimnom slnovrate, začína vo vnútri matka plodovať a včely sa rozmnožujú. Med sa potom vytočí a dá do kanvíc. Doma sa nabalí do fliaš, precedí a nechá tak ako je.

 

Ako spoznáme ten pravý med?

"Pravý med musí kryštalizovať, to je kľúčová vlastnosť. Veľa zákazníkov však procesom tvorby medu nerozumie. Napríklad prečo im dávame cukor - keď med včelám zoberieme, musíme ich nakŕmiť cukrom, lebo by cez zimu zahynuli. Cez zimu ho spotrebujú pre seba a mladé včely."

 

Spotrebitelia sa možno už naučili, že pravý med má kryštalickú štruktúru a priemyselne vyrábané medy sú skôr stále tekuté, vodové.

"Áno, také sirupové. Teraz sa vyrábajú rôzne minerálne dosladzované vody. V priemysloch používajú škrobové sirupy. Niektorí špekulujú, ťažia z medu, pridávajú farbivá a podobne. Dokonca niekedy sa ani nedá rozoznať či je med pravý alebo falšovaný, jedine laboratórnym vyšetrením. Med, ktorý kryštalizuje je zaručene dobrý. Nemeckí a holandskí zákazníci chcú len pastované medy, ktoré kryštalizujú. Sú naučení, že nechcú vôbec tekuté medy. U nás keď vidí zákazník kryštalizovaný med, tak ho nechce, lebo vraj nie je dobrý. Ale je to presne naopak. Ja tiež skladujem med v teplej miestnosti, aby vydržal. Ak ho nechám skryštalizovať, tak ho musím v termokomore stekutniť pod určitou teplotou najviac, aby sa pomaličky rozpúšťal a neznehodnotila sa jeho štruktúra."

Akú trvácnosť má med?

"Dá sa povedať, že záruka je v podstate neobmedzená. Pokiaľ je med správne uskladnený a uzavretý, nemá sa čo pokaziť. Voľakedy balzamovali múmie panovníkov s medom a teraz pri nich našli v podstate nepoškodené medy. Med nepúšťa do seba vzduch. Keď je uzavretý nepokazí sa. Záleží ale v akom obale je uskladňovaný. Okrem iného med je aj dobrý konzervant."

 

Ak má niekto med v sklenej fľaši v tme, tak je to v poriadku?

"Áno, trvanlivosť nie je obmedzená. Mení sa len štruktúra medu. Je bežná vec, keď zložky medy pôsobením chladu skryštalizujú. V medoch je veľký rozdiel v tom, že napríklad glukóza, čo sú väčšinou jarné medy kvetov, kde nektár obsahuje veľkú glukózu, skôr kryštalizuje. Tmavé medy majú veľký obsah fruktózy. Ten má malú tendenciu kryštalizovať, takže vydrží dlhšiu dobu tekutý. Lúčne kvetové medy sú veľmi háklivé na kryštalizáciu. Niektorý med dokáže skryštalizovať za týždeň."

 

Keď vám zostane vosk, používate ho ďalej?

"Každý jeden kus vosku, ktorý včely vyprodukujú sa snažím odložiť. Mám na to nádobu, kde ho skladujem. Je to mravenčia práca včielky a je škoda, ak by tento produkt vyšiel nazmar. Prírodný vosk sa voľakedy používal aj na natieranie a impregnáciu nábytku. Keď neboli laky a nátery, tak sa robil roztok z včelieho vosku. Bol by hriech nezbierať a nerobiť z neho aj teraz nejaké produkty. Kedysi ľudia zistili, že sa z plástov dajú robiť sviečky, tak si s tým doma svietili a využívali to už dávno pred tým ako existovala elektrika. Všetko, čo sa dalo od včielok využiť, tak sa aj využilo. Je to tak rozumné stvorenie, že nič nenecháva nazmar."

 

Aké voskové výrobky robíte vy?

"Vyrábame sviečky rôznych tvarov a figúriek. Predávame aj kúsky vosku, ktoré sa používajú pri pečení na potieranie plechov. Aj turisti si potierajú topánky, napúšťajú ich včelím voskom aby nepremokali. Vosk sa používa aj na obnovu včelieho diela. Dávajú sa s ním robiť nové plásty a medzistienky (predloha, ktorá sa dáva v rámiku do úľa)."

 

Kde sa dajú kúpiť vaše výrobky?

"Chodíme po akciách, ktoré usporiada mesto, do skanzenu, na jarmoky... Napríklad jarmok v Mošovciach je pre nás pomerne významný. Realizujeme aj predaj z dvora. Telefonicky si dohodneme termín a pokiaľ je možné, splníme zákazníkovu požiadavku. Okrem medu máme iné produkty, napríklad propolis, ktorý ľudia poznajú ako všeliek. Používa sa na ekzémy, zápaly a rany. Dá sa použiť do mastí na natieranie kĺbov, kde pôsobí protizápalovo. Ako prírodné liečivo je veľmi dobré a je známe už dlhé roky. Máme aj obnôžkový peľ, ktorý včely znášajú zo všetkých kvietkov. Peľ je veľmi dobrý produkt, ktorý podporuje imunitu, pomáha pri regenerácii pečene aj prostaty."

 

V akej forme sa používa tento peľ?

"Podľa toho či je pre dieťa alebo dospelého. Môže sa konzumovať približne jedna čajová lyžička ráno a večer, pre dieťa v polovičnej dávke. Niektorí sú hákliví na peľové alergie, tak to treba prekonzultovať s lekárom. Ak je vonkajší peľ v ovzduší, môže dráždiť sliznice alebo očné spojivky, no vnútorne sa môže konzumovať."

 

Známa je aj materská kašička, na čo sa používa?

"Včely tvoria materskú kašičku zmiešaním medov s peľom. Je to známy všeliek. Využíva sa na ženské problémy a má vplyv na dlhovekosť. Aj svoju matku kŕmia včely práve materskou kašičkou."

 

Ktoré výrobky máte k dispozícii pre zákazníka?

"Všetky včelárske výrobky ako med, materská kašička či peľ a vosk. Samozrejme v obmedzenom množstve. Niekedy je dopyt vyšší, niekedy nižší. Vieme doplniť sortiment materskej kašičky alebo peľu, ak sa náhodou minie od známych včelárov a kamarátov. Snažíme sa, aby sme vyhoveli zákazníkom a udržali si spokojnú klientelu."

 

Musíte byť veľký milovník medu :)

"Áno, som. Med mám veľmi rád. Materská kašička je trochu trpká, kyslá, tak ju treba dosladzovať medom. Cukor vôbec nepoužívam, čo sa týka sladenia. Prírodný cukor nahrádza energiu rýchlejšie. Organizmus sa skôr regeneruje ako zo sacharózy, ktorá vzniká z repného cukru a viaže tuky - toto nie sú zdravé cukry, tomu sa hovorí, že tento cukor je ako biela smrť."

 

Med od Štefana Bindasa si môžete zakúpiť cez systém lokálnej potravinovej siete: www.biobox.sk

Autor: Monika Botolová © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne