nedeľa, 16 december 2012 00:00

Milan Nemček: poézia nám prináša pozitívnu energiu. Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(22 hlasov)
Milan Nemček: poézia nám prináša pozitívnu energiu. Milan Nemček: poézia nám prináša pozitívnu energiu.

Vo svojich začiatkoch písal texty pre skupinu TEAM, v súčasnosti riadi Turčiansky Telegraf a len nedávno vydal svoju prvú básnickú zbierku. Prinášame Vám rozhovor o začiatkoch a súčasnej literárno-kultúrnej tvorbe Milana Nemčeka, autora básnickej zbierky päť...päť, ktorá sa krstila v novembri 2012 v Turčianskej knižnici. Pred tridsiatimi rokmi tvoril Milan Nemček aj jedny z prvých textov pre skupinu TEAM.

Ako vznikla spolupráca so skupinu TEAM?

Tieto texty pochádzajú z ranného obdobia skupiny, kedy bol TEAM známy predovšetkým v Martine. To bolo obdobie pred vstupom Paľa Haberu. S chalanmi z kapely som vyrastal a stretávali sme sa v HIFI klube (súčasná ETNA), kde sa naša spolupráca začala kreovať. Klub bol zaujímavý svojimi diskusiami o literatúre, hudbe a vznikali tam zaujímavé myšlienky o budúcom vývoji na scéne osemdesiatych rokov“.

Ktoré diela kapely nesú teda Váš podpis?

Medzi najznámejšie patria skladby Beh alebo Internátne ráno. Ľudia mi to aj v súčasnosti pripomínajú posielaním videoklipov, ktoré pôvodne boli vysielané v relácii Triangel. Tieto dve skladby vyšli aj na vinylových platniach a TEAM ich zaradil aj do albumu best of.

Na pôvodné texty si určite spomínate. Zahráte si ich niekedy len tak?

Samozrejme. Ja som si tie nahrávky zo štúdia alebo z kina Mladosť na Podháji odkladal. Je možné že mám aj unikátne záznamy z koncertov a nahrávaní, ktoré nikto iný nemá. Niektoré pesničky si hrám pre seba a priateľov v rámci relaxu, patrí to medzi moje hobby.

Ako textár máte určite niečo odložené v zásuvke.

Existujú pesničky ktoré sme pripravili ale nehrali sa. A ja som ich jediným aktívnym interpretom. Tieto texty sú čiastočne zhudobnené. Možno dám niekedy dokopy priateľov muzikantov a v budúcnosti to zahráme ako nevydané a nespievané pesničky kapely TEAM.

Milan Nemček - krst knihy päť...päť

Keď sa TEAM stal populárnym prečo ste s nimi nespolupracovali?

V období keď do skupiny vstúpili noví manažéri a Paľo Habera rozhodlo sa, že tam budú mať vlastného textára. Dovtedy sme niektoré texty robili spolu. Ja som ani nemal také vysoké ambície, pracoval som ako učiteľ a chcel som ostať v tejto oblasti. V súčasnosti sa zameriavam skôr na menšie sólové projekty. Na krste mojej zbierky bol hosťom Milan Dočekal, pre ktorého som tiež vytvoril niekoľko textov na jeho sólových albumoch.

Ako ste sa teda dostali k tvorbe poézie?

K poézii mám veľmi dobrý vzťah. Vo všetkom je istým spôsobom poézia - v prírode, v ľuďoch či v rôznych aktivitách. Vždy som si zapisoval mnoho básnických úryvkov. Mojim hobby je aj behanie na dlhé trate, vtedy sa ale poézia zapisovať nedá, a tak z toho dlho nevznikol ucelený text. Až keď som začal chodiť na pomalé prechádzky so psom, získal som väčší časový priestor pre moju tvorbu. Keď človek príde do prírody a ticha, navodzuje to rôzne situácie vhodné pre tvorbu poézie. Od jari roku 2011 som tejto aktivite dal určitú formu a vznikla moja prvá básnická zbierka s názvom päť...päť.

Päť...päť teda vznikala v horách Turca?

Áno, básničky vznikali v okolitej prírode Veľkej Fatry, v jej dolinách aj vysokých kopcoch. Následne som niektoré veci doma upravil a posúdil ich aj Milan Gonda, môj priateľ z Matice slovenskej, ktorý sa profesionálne zaoberá regionálnou literatúrou. Rozhodujúcim impulzom bolo jeho potvrdenie, že zbierka je pripravená dobre. Následne som sa ju rozhodol vydať. Čitatelia ju nájdu v kníhkupectve Martinus.

Krst zbierky päť...päť v Turčianskej knižnici.

Milan Nemček - krst knihy päť...päť

Úspešné uvedenie prvej zbierky Vás muselo potešiť, čo pripravujete do budúcnosti?

Básničky si zapisujem stále, v súčasnosti ale neviem potvrdiť čo príde. Materiálu na vydanie novej zbierky bude dosť. Chcel by som pokračovať v tejto aktivite naďalej. V roku 2013 sa chcem vrátiť opäť k behaniu a následne uvidíme čo z toho vznikne.

Keby chcel niekto začať písať básne alebo vydať zbierku ako by mal postupovať?

Treba si uvedomiť že poézia nie je v súčasnosti v kníhkupectvách rozšírená. Táto doba je zameraná na iný smer. Napriek tomu som príjemne prekvapený realitou - koľko ľudí stále poéziu aktívne píše. Ja som nešiel do žiadneho vydavateľstva ale zbierku som si vydal sám. Mojim cieľom nebol žiadny komerčný počin. Poéziu treba vnímať skôr ako stopu, ktorá tu po Vás ostane. Netreba v tom hľadať biznisplán, ale chuť spraviť niečo pre seba a svoje okolie. Preto mladým a novým autorom odporúčam tvoriť a skúšať, jednoducho venovať sa svojej záľube v rámci svojich možností.

Myslíte že v Martine by sa dal vytvoriť priestor pre nových umelcov, kde by sa mohli verejne prezentovať?

Určite áno, tieto podnety tu sú. Máme tu aj literárne kluby, robia sa čítačky, avšak tu dostávajú priestor známi autori. Pre nových, nepoznaných autorov by skôr mohol dvere otvoriť tretí sektor alebo niektorá zo známych kaviarní v meste. Tam by som si to vedel predstaviť.

Aké posolstvo by ste radi zanechali čitateľom?

Ľudia by sa mali venovať činnostiam, ktoré obohacujú ich kultúrny život a prinášajú im aj ostatným radosť. Ja som urobil radosť mojim priateľom práve vydaním zbierky päť...päť. Želám všetkým ľuďom, aby sa vďaka svojim aktivitám nabili tou pozitívnou energiou a vytvorili si tak pre seba aj vo svojom okolí, rodine a okruhu priateľov pozitívne vzťahy a príjemnú atmosféru.

Rozhovor bol autorizovaný.

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn