Reklama
nedeľa, 24 november 2013 17:56

Martin Novysedlak: dnes takmer nevidno ľudí, ktorí tvoria umenie Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)
Martin Novysedlak: dnes takmer nevidno ľudí, ktorí tvoria umenie Martin Novysedlak: dnes takmer nevidno ľudí, ktorí tvoria umenie

Martin pôsobí ako učiteľ propagačnej grafiky na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. Už dvadsať rokov žije v Martine, kde ho môžete stretnúť na viacerých podujatiach spojených s umeleckou tvorbou. V súkromí sa venuje maľbe a je členom Občianskeho združenia SOUP Culture a umeleckej skupiny LIVE Painting.

Ako by si zhodnotil tvoje začiatky v umelecko-profesionálnej sfére?

"Keď sa pozriem do minulosti, určite to bolo už v detstve a najmä vďaka rodičom. Mama nás vodila na rôzne krúžky, najskôr na výtvarnú v severných Čechách. V roku 1993 sme sa presťahovali na Slovensko do Martina, kde som pokračoval na základnej umeleckej škole. V Martine ma to výrazne oslovilo a keď som končil, rozhodol som sa aj vďaka kamarátovi ísť na prijímačky do Kremnice."

 

Čo bolo náplňou štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici?

"Dnes to už nie je ako kedysi, ale v tej dobe to bola jedna z najlepších škôl. Pôvodne som chcel študovať dizajn, ale tam ma nevzali. Preradili ma na umelecké odlievanie kovov, čo v súčasnosti hodnotím ako dobrý ťah. Bolo to niečo úžasné. Naučil som sa pracovať s hlinou, odlievať bronz a na praxi sme mali učiteľa, ktorý okrem toho, že nás učil, robil aj fušky a my sme mu pomáhali. Neodlievali sme však často, bolo to pomerne náročné na financie. Niektoré diela sa po dvoch-troch rokoch roztavili a bronz sa použil na ďalšie odlievanie. Malé brošne a niektoré drobné odtliatky mi ostali dodnes ako pamiatka."

 

Po skončení štúdia si zvolil cestu umenia alebo to bolo niečo úplne iné?

"Musel som nastúpiť na vojnu, hodnotím to ale pozitívne. Otec bol vojak z povolania a ja som chcel byť vojakom už od malička, čo sa mi týmto spôsobom čiastočne aj splnilo. Na začiatku si človek musel niečím prejsť, ale potom to bolo v pohode. Keď si poznal správnych ľudí a nerobil prúsery, tak to bolo ok. Po základnej službe bola možnosť ísť v otcových šľapajách a práve vtedy som sa rozhodoval medzi umením a vojenčinou. Napokon som zvolil denné štúdium na Prešovskej univerzite, odbor výtvarná výchova a umenie na Fakulte humanitných a prírodných vied."

 

Čo ti štúdium prinieslo, zmenila ťa univerzita?

"Určite som tam získal nový pohľad na umenie, s ktorým som začal po viacerých stranách experimentovať. Každý si vybral nejaký ten predmet a mne sa vtedy zapáčila grafika. Klasická aj počítačová. Keď je človek na intráku, spozná mnoho ľudí. Hovorí sa, že práve na výške človek spozná kamarátov na celý život a to môžem potvrdiť, získal som tam aj nové zaujímavé kontakty."

 

Keď si skončil, vedel si že pôjdeš učiť do školy?

"Nie, vtedy som nebol 100% rozhodnutý s učiteľstvom ale skúsil som to a začal učiť v Ružomberku na Súkromnej základnej umeleckej škole. Po roku som sa rozhodol školu zmeniť za inú, najmä kvôli nedostatočnému priestoru pre umenie a tiež neustálej administratíve, ktorú sme museli robiť."

 

Aký je podľa teba stav súčasných základných umeleckých škôl?

"Výtvarnej je na bežných školách veľmi málo, deti sa tu naučia v podstate len prvé kroky - kresliť, maľovať a oboznámia sa s rôznymi výtvarnýnmi technikami, viac pozornosti rozhodne dostanú na umeleckej škole."

 

Myslíš si, že vyššie ročníky na školách by zaujala modernejšia výtvarná výchova?

"Určite ale bolo by to časovo náročné, svoje projekty by počas vyučovania nestíhali dokončiť."

 

Do akej miery sa teda využíva moderné umenie na základných umeleckých školách?

"Závisí to najmä od učiteľa. Je rozdiel medzi začínajúcim učiteľom a učiteľom, ktorý má pätnásťročnú prax. Mladí učitelia sa púšťajú do rôznych projektov, majú bližšie k súčasnému umeniu, ale nechcem tým povedať, že učiteľ s dlhoročnou praxou sa do tých projektov nepúšťa. Vždy je to o prístupe a o možnostiach. A hlavne na základnej umeleckej škole sú žiaci, ktorí tam chcú chodiť. Všetko závisí aj od priestoru, materiálu a ďalších aspektov. Ak sa žiak rozhodne pokračovať, škola ho vie pripraviť aj na prijímacie skúšky na strednú alebo vysokú školu."

 

Vedel by si odhadnúť koľko ľudí sa po umeleckej škole dá na profesionálnu kariéru s umením?

"Nie je to jednoduché, závisí od školy aj druhov umenia, ktoré ho zaujímajú. Keby to bolo také jednoduché máme tu už množstvo umelcov. Nie každý sa vie predať. Umelec potrebuje byť v dnešnej dobe aj manažér, musí vedieť predať seba, to čo robí, mal by mať kontakty a prehľad o tom čo ľudí zaujíma."

 

A ako to vyzerá v tvojej praxi?

"Momentálne učím propagačnú grafiku na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. Minulý rok som učil aj reklamnú tvorbu. Teraz som začal učiť tretí rok a práca ma napĺňa. Prváci a druháci majú výtvarnú prípravu, kde preberajú všetky základné techniky a pracujú s rôznymi materiálmi. Samozrejme majú aj teóriu. V treťom a štvrtom ročníku ich mám ja a tam pracujú s počítačmi. Ja vyučujem prax a navrhovanie, týka sa to najmä vizualizálneho rozmýšľania, kreativity a pochopenia viacerých zákonitostí."


Po absolvovaní štúdia sa z nich môžu stať napríklad profesionálni grafici?

"V podstate áno, niektoré grafické firmy zoberú aj absolventa strednej umeleckej školy."

 

Ako je to s kreativitou a umením, neučí sa látka príliš rýchlo?

"Ani nie. Učebné osnovy sú postavené tak, že jedna téma je cca na mesiac a viac. Niektorí študenti si myslia, že štúdium propagačnej grafiky je len o práci na počítači. Ja po nich vyžadujem, aby pri návrhoch začali klasicky - zobrali ceruzku a skicovali na veľký papier všetko čo ich napadne. Nie je dobré keď človek začne robiť návrhy priamo v počítači."

 

Niekedy sa od grafikov vyžaduje, aby v agentúrach robili aj texty, kde sú tie mantinely, čo by grafik mal robiť a čo nie?

"Je to tak, niektorí grafici texty píšu aj zalamujú. Grafik by ale text tvoriť nemal. Text by mal zákazník dodať hotový. Grafik má rozmýšľať len nad tým, ako to spraví po vizuálnej stránke."

 

A kam sa stratilo to klasické pouličné umenie z histórie?

"Dnes takmer nevidno ľudí, ktorí umenie priamo tvoria. Nevidíš ich v centre mesta, ako sedia na rozkladacej stoličke a kreslia alebo majú prenosný stojan a tam olejovky. Dnes sa to všetko deje tak uzavreto, na sympóziách a podobne."

 

Ako by si teda zadefinoval súčasné umenie, kam sa uberá?

"Je to široký pojem. Umenie ako také sa vôbec v dnešnej dobe ťažko definuje. Niečo sa ti rozleje, odfotografuješ to a hľa máš umelecké dielo."

 

Čo teda s ľuďmi, ktorí by svoje umenie chceli predať?

"Musia to skúsiť. Nie každý ma však rovnaký priestor na svoju tvorbu, niekedy je to len o kvantite a nie o kvalite."

 

A čo tvoje umenie, s akými technikami oslovuješ ľudí?

"Maľujem na plátno, väčšinou to sú tri štyri základné farby. S obrysovou linkou vytváram priestor a oddeľujem farebné plochy. Čo sa týka námetu, väčšinou to sú ženy. Vždy sú to reálne osoby, ktoré poznám a niečo som s nimi prežil.“

 

Ktoré techniky si v umení zatiaľ neskúšal a oslovili ťa?

"Napríklad práca so sklom alebo textilom.“

 

Pre každého umelca je odmenou realizácia výstavy, mal si aj ty nejaké?

"Áno, mám za sebou už štyri výstavy. Prvá bola v Martine v bývalom FBC clube, neskôr vo výstavnej sieni oddelenia kultúry MsÚ Bardejov, v Ružomberku v hoteli Kultúra a posledná bola Liptovskom Mikuláši. Niektoré obrazy sa predajú, niektoré darujem a niektoré ostanú u mňa doma."

 

Kam by si sa chcel ako maliar posunúť, akú máš víziu?

"Zatiaľ zostáva Ružomberok. Tá práca je celkom fajn, teda ak nepočítam plat :) Okrem toho, že učím a maľujem, s kamarátmi sme založili Občianske združenie SOUP Culture. Organizujeme spoločensko-kultúrne a športové akcie pre mladých ľudí. A som aj členom kreatívnej skupiny LIVE Painting. "

 

V čom spočívajú aktivity LIVE Painting?

"Je to maľovanie naživo, ktoré je obohatené sprievodným programom. Nemaľuje sa len na plátno, ale aj na tričká, topánky a iný materiál. Prvé dve akcie boli v HUSH Clube. Maľovalo sa spôsobom súboj, umelec proti umelcovi, na čas 90 minút. Každý maľujúci si vylosoval tému. Potom sa maľovalo v LOUNGE, názov akcie bol BODY PAINTING AND TATOO SHOW. LIVE Painting bol aj súčasťou rôznych festivalov."

 

Čo povieš na maľbu na podlahu štýlom 3D obrazu, dalo by sa to spraviť aj v Martine?

"Je to dosť populárne. Aby to ale vyzeralo ako 3D, človek musí byť namakaný, je to určite o talente. A vedeli by sme to spraviť aj u nás, tu ale musíme spolupracovať s mestom a zatiaľ na to nemáme vytvorené podmienky. Tento rok sme tiež plánovali niečo spraviť, žiaľ neúspešne. Vo všetkom sú peniaze a bez nich to je veľmi ťažké. Skúšame to teda cez rôzne dotácie, zatiaľ to nevychádza ale veríme, že raz sa to podarí."

Autor: Matej Bórik, Monika Botolová © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Reklama