História

Hrad Strečno sa začiatkom 14. storočia stal strážnym objektom pri brode cez rieku Váh, kde sa vyberalo mýto. Pôvodne tvorili jadro hradu len veža a malý priestor obklopený hradbou. Postupom času boli pri rôznych prestavbách k tomuto základu pridávané ďalšie budovy, paláce a hradby.

V 14. a 15. storočí bolo Strečno kráľovským hradom a neskôr patril šľachte. Medzi najznámejších majiteľov hradu patrili František Vešeléni, neskorší uhorský palatín, a jeho zbožná manželka Žofia Bosniaková. Koncom 17. storočia bol na príkaz cisára Leopolda I. Strečniansky hrad zbúraný. Demolačné práce postihli predovšetkým opevnenia, strechy palácov, hradnú studňu a cisternu, ktoré boli zasypávané. Takmer 300 rokov chátral.

Po náročných rekonštrukčných prácach ho v roku 1995 Považské múzeum v Žiline sprístupnilo verejnosti ako Národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2013 vznikla pod hradom stredoveká dedina Paseka, pozostávajúca z piatich autentických stredovekých stavieb, ako sú dom pekára, rybára, ľudovej liečiteľky, útulne pre pútnikov a zvonica.

Niektoré časti hradu, ako hradná veža, múry, vstupy a okenné otvory, sa zachovali dodnes. Z hradu sa naskytá úchvatný výhľad na okolitú krajinu, vrátane Domašínskeho meandra Váhu a Krivánskej časti Malej Fatry.

Povesti

Asi najznámejšia historická osobnosť, ktorá sa neodmysliteľne spája s týmto hradom, je legendárna Žofia Bosniaková, ktorú miestni pre jej dobré srdce nazývali aj svätica zo Strečna. Preto niet divu, že sa o nej traduje mnoho legiend. Medzi mnohými legendami o Žofii Vešeléniovej, jedna hovorí o jej hlbokom citovom zväzku s manželom Františkom, ktorý kvôli svojim povinnostiam, trávil len málo času na hrade. Žofiu však obklopovali klebety o jeho nevere, čo ju hlboko zasiahlo. Napriek tomu bola Žofia známa svojou pobožnosťou a láskou k manželovi. Legenda hovorí, že sa často modlila v kaplnke pod hradom, ktorá bola ukrytá v skalných bralách. Keď František jedného dňa zazrel Žofiu v horúcej modlitbe, hlboko ho to dojalo a prebudilo to v ňom novú lásku k svojej manželke. Je však dôležité poznamenať, že Žofia nežila na hrade, ale v kaštieli v Tepličke nad Váhom. Šľachta už v tom čase väčšinou obývala kaštiele v dedinách, pričom hrady slúžili skôr ako obranné objekty.