Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Adresa a kontakt

P. O. Hviezdoslava 2

036 01, Martin

Základné informácie

časová náročnosť: 15min.


Sociálne siete

Predpoveď

Okno do histórie – synagóga v Martine

Okno do histórie predstavuje synagógu, ktorá zanechala po sebe iba spomienky na jej krásu

História a poslanie

Projekt „Okno do histórie“ – synagóga v Martine vznikol za účelom priblíženia histórie mesta Martin svojim obyvateľom ako aj jeho návštevníkom. Okno do histórie poskytuje pohľad na to, čo sa plynutím času zmenilo, dokonca až úplne zmizlo. Turista má možnosť jediným pohľadom cez priehľadný grafický panel vidieť líniové kresby vytvárajúce chýbajúcu budovu bývalej synagógy v Martine, a tým získať obraz o tejto už žiaľ neexistujúcej unikátnej stavbe.

Rovnako ako kresťania stavali kostoly, aj Židia si budovali svoje posvätné chrámy v podobe synagóg. V roku 1875 bola neďaleko centra Martina na Smrtnej ulici, vedúcej k cintorínu, postavená jedna takáto synagóga. Svoju finálnu podobu však nadobudla až po požiari v roku 1881.

Synagóga slúžila svojmu účelu až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Zaujímavosťou bolo, že sa pri nej nachádzal aj židovský cintorín, čo nebolo obvyklé, pretože tieto cintoríny bývali zriaďované obcou alebo mestom a boli často vzdialené od synagóg.

V roku 1942 režim vojnového Slovenského štátu deportoval väčšinu Židov z Martina do nacistických vyhladzovacích táborov, najmä na území Generálneho gubernátu (časť bývalého Poľska). Napriek tomu niekoľko židovských rodín, z pôvodných viac ako 400 Židov, prežilo až do vypuknutia SNP. Následne tých, ktorí sa nestihli ukryť, nacisti pochytali, deportovali do táborov smrti alebo nemilosrdne zlikvidovali na Slovensku.

Martinská synagóga, rovnako ako väčšina synagóg na Slovensku, prežila vojnu, avšak po roku 1945 už nemala pre koho slúžiť. Priestor určený na modlitby sa premenil na sušiareň a sklad obilia. Budova bola využívaná na nový, nedôstojný účel a kvôli nedostatočnej údržbe začala chátrať. Nakoniec bola v polovici sedemdesiatych rokov, napriek snahám o jej záchranu, asanovaná. Dnes na tomto mieste nenájdeme ani pamätnú tabuľu, len autobusovú zastávku.

Obyvatelia Martina spomínajú na synagógu ako na niečo záhadné a skvostné, s krásnymi liatinovými stĺpmi v interiéri a farebnými sklami na oknách.